Svetu zostáva mesiac. Potom bude zle, hovorí komentátor HN o blokáde Hormuzu
Hormuzský prieliv zostáva zatvorený, čo zvyšuje neistotu na trhoch, tlačí nahor ceny ropy a plynu a zvyšuje náklady na prepravu. Ako upozorňuje ekonomický komentátor HN Mário Blaščák, spúšťa sa tým sled udalostí, ktorý sa rýchlo premieta do každodenných výdavkov domácností. Mnohí bežní ľudia blokádu momentálne vnímajú prostredníctvom vyšších cien za benzín a naftu.
Prečo otvorenie ropovodu Družba nepostačilo na zníženie cien na slovenských pumpách, ktoré sú už vyššie ako u susedov? „Ropa je totiž globálne obchodovaná komodita. Či máme v autách benzín vyrobený z ruskej ropy, alebo z americkej, relatívny cenový nárast by bol približne rovnaký,“ hovorí komentátor HN.
Konečná cena na pumpe je podľa neho výrazne formovaná daňami: po odpočítaní spotrebných daní a DPH má Slovensko jednu z najnižších cien v EÚ, no vysoké daňové zaťaženie tlačí cenu pre spotrebiteľa nahor.
Najvážnejšie dosahy
Viacerí odborníci v súvislosti s blokádou prielivu varujú, že svet má ešte zhruba mesiac na nájdenie riešenia, inak príde problém. „Katar prepravuje približne štvrtinu skvapalneného zemného plynu cez Hormuz a predĺženie konfliktu by znamenalo výrazný zásah do globálnej ponuky. Ak sa konflikt nevyrieši, svet bude ukrátený o štvrtinu globálnej ponuky, a to bude veľký problém,“ hovorí Blaščák.
Upozorňuje tiež na to, že skomplikovaním globálneho toku tovarov následne rastú nielen ceny energií, ale aj hnojív a potravín. Dosahy sú pritom viacvrstvové a vyššie poistné a náklady na námornú dopravu sa prenášajú cez celý dodávateľský reťazec až k samotnému spotrebiteľovi.
„Ceny poistného sa znásobili a nakoniec to zaplatia zo svojej peňaženky ľudia,“ dodáva komentátor.
Letecká doprava
Rovnako citlivo na vývoj konfliktu reaguje aj letecká doprava; rast cien palív môže predražiť lety a ovplyvniť letné dovolenky, čo má sekundárne dosahy na turistický sektor a zamestnanosť.
„Začne sa menej cestovať, minie sa menej peňazí, ľudia menej zarobia,“ hodnotí situáciu Blaščák s tým, že ide o reťazovú reakciu, ktorá sa začína uzavretým prielivom a končí zníženou kúpyschopnosťou obyvateľstva.
„Najprv sa zdražia pohonné hmoty, v druhom slede aj potraviny, v treťom slede pôjde hore cena práce, porastie inflácia a aj cena peňazí,“ uzatvára komentátor.
Ďalšie informácie aj o tom, ako sa vývoj odrazí na úrokových mierach, si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.