Nezhody medzi lídrami Bejrútu sťažujú rokovania s Izraelom. Saudi však vidia v oslabení Hizballáhu príležitosť
Nezhody medzi najvyššími predstaviteľmi Libanonu komplikujú snahu Saudskej Arábie prinútiť libanonské vedenie k jednotnému postoju k plánovaným rokovaniam s Izraelom. Agentúre Reuters to povedali libanonské a zahraničné zdroje oboznámené s diplomatickými rozhovormi.
Saudská Arábia, ktorá sponzorovala dohodu z roku 1990, ktorá ukončila päťnásťročnú občiansku vojnu v Libanone, v posledných dňoch prehĺbila svoje zapojenie do libanonských záležitostí.
Vzťahy so Saudskou Arábiou
Vzťahy medzi Rijádom a Bejrútom boli roky napäté kvôli vplyvu šiitskeho hnutia Hizballáh na libanonskú politiku a bezpečnosť. Sunnitská monarchia však teraz vidí novú príležitosť vzhľadom na to, že Hizballáh kvôli vojne s Izraelom výrazne oslabil, píše Reuters.
V Libanone však podľa zdrojov panujú spory medzi prezidentom Josephom Aúnom a predsedom parlamentu Nabím Berrim, ktorý je spojencom Hizballáhu.
Aún podporuje priame rokovania s Izraelom vo Washingtone a podľa dvoch zdrojov Reuters v súkromných rozhovoroch pripustil ochotu normalizovať vzťahy s Izraelom, ak by to viedlo k ukončeniu bojov. Berri naopak priame rozhovory odmieta a presadzuje skôr dohodu o neútočení než plnohodnotnú mierovú zmluvu.
Saudský vyslanec v Libanone princ Jazíd bin Farhán minulý týždeň vyzval Aúna, Berriho a premiéra Naváfa Saláma, aby postupovali jednotne a usporiadali spoločnú schôdzku. Plány na takéto stretnutie však tento týždeň zlyhali, keď Berri verejne obvinil prezidenta z nepresných vyjadrení o rokovaniach.
Rozpory medzi politikmi odrážajú širšie rozdelenie libanonskej spoločnosti. Časť obyvateľov vidí v priamych rozhovoroch a rýchlej mierovej dohode cestu, ako ukončiť dlhú sériu izraelských zásahov v Libanone.
Rozkol v Libanone
Hizballáh a veľká časť šiitskej komunity, ktorá nesie hlavnú ťarchu izraelských útokov, však odmietajú priame rokovania aj normalizáciu vzťahov.
Saudská diplomacia sa podľa zdrojov obáva, že vnútorné napätie by mohlo vyvolať ďalšiu nestabilitu. Zároveň Rijád nechce, aby Libanon k mieru s Izraelom postupoval rýchlejšie ako samotná Saudská Arábia.
Tá dlhodobo podmieňuje normalizáciu vzťahov s Izraelom pokrokom smerom k palestínskej štátnosti v rámci takzvaných Abrahámovských dohôd.
Tie vznikli z iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa v roku 2020 s cieľom zlepšiť vzťahy medzi Izraelom a arabskými či prevažne moslimskými krajinami.
Trump tento mesiac uviedol, že by rád pozval Aúna a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na rokovanie do Bieleho domu.
Bin Farhán však libanonským úradom odporučil, aby sa Aún s Netanjahuom takto skoro nestretol, uviedli podľa Reuters dva vysoko postavené zdroje z libanonskej politiky.
Podľa libanonských úradov si izraelské útoky od začiatku bojov 2. marca vyžiadali vyše 2500 obetí, viac ako 1,2 milióna ľudí potom muselo opustiť svoje domovy.
Prímerie zo 16. apríla síce zastavilo útoky na Bejrút a jeho južné predmestie, nie však na ďalšie časti krajiny. V utorok pri izraelskom údere na juhu Libanonu zomreli traja členovia civilnej obrany.