Komisia žaluje Česko a Maďarsko v súvislosti s európskym zatýkacím rozkazom
Európska komisia v stredu podala žalobu na Česko a Maďarsko pre nedodržiavanie rámcových rozhodnutí o európskom zatýkacom rozkaze.
EK konštatovala, že napriek viacerým formálnym upozorneniam neboli jej obavy zo strany Česka a Maďarska adekvátne vyriešené. Predkladá preto túto vec na posúdenie Súdnemu dvoru (SDEÚ).
Pred prijatím rozhodnutia o vydaní môže byť vyhľadávaná osoba buď dočasne prevezená do členského štátu vydávajúceho zatykač, alebo vypočutá vo vykonávajúcom členskom štáte. Podľa rámcového rozhodnutia musí vykonávajúci súdny orgán súhlasiť s niektorou z týchto možností, pripomína EK.
České právo to však neupravuje. Okrem toho podmienky a trvanie dočasného prevezenia musia byť stanovené na základe vzájomnej dohody medzi vydávajúcim súdnym orgánom a vykonávajúcim súdnym orgánom. České právo však jednostranne vyžaduje, aby dočasné prevezenie netrvalo dlhšie ako desať dní.
V prípade Maďarska EK zastáva názor, že maďarské právo nesprávne implementuje ustanovenie o voliteľnom dôvode na odmietnutie vydania, ktorým je „chýbajúca obojstranná trestnosť“.
Rámcové rozhodnutie totiž obsahuje zoznam trestných činov, pri ktorých sa európsky zatykač musí uznať, aj keď nie sú v vykonávajúcom členskom štáte kvalifikované ako trestné činy. V prípade trestných činov, ktoré nie sú uvedené v tomto zozname, môžu členské štáty stanoviť, že vykonávajúci súdny orgán môže európsky zatykač odmietnuť.
V takom prípade musí mať justičný orgán podľa vnútroštátneho práva určitú mieru voľnej úvahy. Maďarské právo však takúto mieru voľnej úvahy nestanovuje, a týmto dôvod na odmietnutie robí povinným.
Podľa maďarského práva sú teda justičné orgány povinné odmietnuť vykonanie európskeho zatykača, ak trestný čin nie je v Maďarsku trestný. To je v rozpore s rámcovým rozhodnutím.
Európsky zatykač je zjednodušený cezhraničný justičný postup, ktorý umožňuje vydanie vyhľadávanej osoby na účely trestného stíhania, výkonu trestu odňatia slobody alebo vykonania ochranného opatrenia spojeného s odňatím osobnej slobody. V účinnosti je od 1. januára 2004.