Vojaci s ovládačmi v rukách. Vojna na Ukrajine v mnohom pripomína hranie videohry, píše denník Le Monde
Vojna na Ukrajine v súčasnosti podľa denníka Le Monde v mnohom pripomína hranie videohry. Operátori dronov sedia niekoľko kilometrov od frontu v podzemných miestnostiach, sledujú obraz z kamery a bezpilotné stroje riadia upravenými hernými ovládačmi. Rovnaký pohyb palca, ktorým ešte nedávno viedli postavu na obrazovke, teraz určuje dráhu dronu nesúceho výbušninu, opisuje francúzsky list.
Ukrajinská armáda podľa Le Monde používa upravené ovládače z konzol firmy Microsoft. Herný priemysel roky investoval obrovské sumy do toho, aby si ľudia ovládanie osvojili v priebehu niekoľkých hodín. Armády preto podľa odborníkov využívajú skúsenosti celej generácie hráčov.
Ukrajina túto logiku využíva v plnom rozsahu. V auguste 2024 vtedajší minister digitálnej transformácie a terajší minister obrany Mychajlo Fedorov spustil program nazvaný Armády of Drones Bonus. Jednotky v ňom zbierajú body za potvrdené zásahy ruských cieľov - za raketomet 50 bodov, za tank 40, za jednotlivého vojaka šesť.
Body potom vymieňajú na platforme Brave1 za drony, optiku či ďalšie vybavenie. Podľa ukrajinských údajov sa do systému zapája až 95 percent bojových jednotiek.
Fedorov tento rok vo februári uviedol, že len v roku 2025 Ukrajinci zneškodnili takmer 820-tisíc nepriateľských cieľov a zabili vyše 240-tisíc ruských vojakov. Každý mesiac vychádza rebríček desiatich najúspešnejších dronových tímov.
Podľa Le Monde sa celý kruh uzavrel v roku 2025 spustením hry nazvanej Ukrajinský simulátor bojového dronu. Nešlo o komerčný titul upravený pre armádu, ale o softvér, ktorý vznikol priamo na fronte a ktorý vývojári previedli do podoby verejnej hry. Otvorene priznali, že chcú osloviť po celom svete generáciu ľudí, ktorí vyrástli s ovládačom v ruke.
Následky sú na fronte viditeľné. Takzvané FPV drony, teda malé bezpilotné stroje s kamerou prenášajúce operátorovi obraz v reálnom čase, podľa listu spôsobujú zhruba 70 percent všetkých zranení. Operátor ich riadi očami kamery podobne ako vo videohre a navádza ich priamo na cieľ.
Veľa zranených utrpí poranenia hlavy a krku. Pri charakteristickom bzučení si ľudia inštinktívne kryjú tvár rukami, čo proti diaľkovo riadenej zbrani ale nepomáha.
Filozof Paul Virilio pred prílišnou spoluprácou týchto odvetví varoval už v 70. rokoch minulého storočia, podotýka Le Monde. Rozobral premenu povahy konfliktov, v ktorých útočník postupne stráca fyzický kontakt s obeťou. Násilie sa podľa neho mení na technický úkon, ktorý človek vykoná prostredníctvom rozhrania bez toho, aby vnímal jeho bezprostredné následky.
Virilio technologickú rýchlosť nevidel len ako vojenskú výhodu, píše list. Považoval ju za prostriedok, ktorý natoľko skracuje čas medzi rozhodnutím a činom, že pre morálnu úvahu nezostáva priestor. Tým sa podľa neho mení samotná podstata vojny.
Ďalší krok podľa Le Monde predstavuje využitie umelej inteligencie (AI) - napríklad systému Lavender, ktorý vyvinula izraelská armáda pre operácie v Pásme Gazy. Algoritmus vytvára zoznamy cieľov na základe údajov o správaní ľudí a operátor ich v priebehu niekoľkých sekúnd potvrdzuje. Jeho úloha sa tak obmedzuje na jediné kliknutie.