Šikana, stovky úmrtí i samovraždy. Vojenčina za komunizmu bola pakáreň, vyhnúť sa jej dalo málokedy

V roku 1868 cisár František Jozef ustanovil trojročnú všeobecnú brannú povinnosť. Po vzniku prvej republiky bol v roku 1920 prijatý zákon na dvojročnú prezenčnú službu. Ako sa dospelo k základnej vojenskej službe, akú poznáme z nedávnej minulosti?

Branný zákon z roku 1920 ste povedali správne, ale ešte predtým, než bol stanovený, to malo trochu inú históriu. V roku 1912 bola zavedená základná dvojročná služba v tej podobe, ako ju poznáme dnes. U špeciálnych vojsk bola trojročná a u námorníctva to boli štyri roky. Zároveň boli zavedené dva nástupné termíny: 1. apríl a 1. október. V roku 1920 sa však spočiatku uvažovalo o miličnom systéme.

Čiže by boli milície?

Presne tak. Ale po neblahých skúsenostiach s našimi susedmi – Maďarmi a Poliakmi – bola v roku 1920 dĺžka základnej služby stanovená na štrnásť mesiacov. O štyri roky neskôr ju navýšili na osemnásť mesiacov a v roku 1933 na dva roky.

Ovplyvnila toto navýšenie medzinárodná situácia, nacizmus v Nemecku a hrozba vojny?

Bezprostredne to súviselo so zhoršujúcou sa medzinárodnou situáciou v Európe po nástupe Hitlera a nacistov v Nemecku. Táto dvojročná služba trvala až do roku 1990, keď bola opäť skrátená na osemnásť mesiacov a súčasne bola zavedená aj možnosť civilnej služby. V roku 1993 bola základná vojenská služba skrátená na jeden rok a k jej definitívnemu ukončeniu na Slovensku došlo v roku 2005, u našich českých susedov sa to udialo o rok skôr.

Ako to fungovalo počas druhej svetovej vojny, ktorá trvala šesť rokov? Muži šli po dvoch rokoch do civilu alebo slúžili dlhšie? Veď keď je vojna, je vojna a zrejme sa neriešia nejaké termíny...

Máte pravdu. Vtedy je to takzvaná mimoriadna služba, takže sa slúži, dokedy je to potrebné. Samozrejme, muži boli prestriedaní, ale viac-menej slúžili podľa reálnych potrieb tej ktorej brannej sily.

Čo sa týka nástupu, za minulého režimu bol pre verejnosť citeľnejší najmä októbrový, keďže 6. októbra bol Deň Československej ľudovej armády na počesť Karpatsko-duklianskej operácie z roku 1944 a s tým spojené vojenské prehliadky a podobne.

Áno. Termíny boli k 1. aprílu a 1. októbru a potom spolupôsobili na vytváraní akejsi hierarchie medzi vojakmi základnej služby. Boli to polročáci, ročáci, potom mazáci, supráci. Tí, čo boli v prvom polroku, boli označovaní ako myši, zobáci, holuby...