Holandská Vedecká klimatická rada odrádza politikov od dlhšieho využívania uhlia

Holandská vláda by urobila „nerozumné“ a „znepokojujúce“ rozhodnutie, ak by predĺžila prevádzku uhoľných elektrární pre vojnu v Iráne. Na výstrahu Vedeckej klimatickej rady (WKR) upozornili viaceré holandské médiá.

Globálna situácia v oblasti energetiky oživuje aj v Holandsku diskusie o pokračujúcom využívaní uhlia. Vedecká klimatická rada, ktorá radí vláde a parlamentu v otázkach klimatickej politiky, však upozornila, že to nie je správne.

Predseda WKR Jan-Willem Erisman pripomenul, že Holandsko je zo zákona povinné zatvoriť všetky uhoľné elektrárne do roku 2030. „Predĺžiť teraz ich prevádzku by bolo veľmi znepokojujúce rozhodnutie,“ povedal pre denník Trouw.

Diskusie v Holandsku a v iných krajinách EÚ a sveta o využití uhlia sa obnovili po náletoch na Irán, uzavretí Hormuzského prielivu a rastúcich cenách ropy a plynu. Taliansko predĺžilo životnosť svojich uhoľných elektrární o trinásť rokov do roku 2038.

Nemecko zvažuje zvýšenie využívania uhlia a Japonsko reštartovalo staršie uhoľné zariadenia. V Holandsku spoločnosť Topsector Energie navrhla, že by bolo rozumné ponechať uhoľné elektrárne k dispozícii ako „záložnú kapacitu“.

Líder kresťanských demokratov v holandskom parlamente Henri Bontenbal, odborník na energetiku, sa tiež vyslovil za dlhšie využívanie uhlia, lebo „prechod na uhoľné elektrárne môže do istej miery znížiť dopyt po plyne“.

Tieto vyjadrenia môžu viesť k napätiu vo vládnucej koalícii, lebo premiér Rob Jetten dôsledne presadzuje zatváranie uhoľných elektrární. Podľa WKR rozšírenie využívania uhlia by podkopalo politiku v oblasti klímy na viacerých frontoch.

Holandsko má ďaleko od plnenia svojich emisných cieľov a uhoľné elektrárne predstavujú približne sedem percent národných emisií. Udržiavanie uhoľných elektrární v prevádzke by spomalilo investície do inovácií v oblasti obnoviteľných zdrojov.

Erisman v mene WKR zdôraznil potrebu konzistentnej politiky v oblasti klímy. Tvrdí, že Holandsko má dostatočnú kapacitu plynových elektrární na dodávky elektriny, keď je výkon veternej a solárnej energie nízky.

„Udržiavanie uhoľných elektrární v prevádzke na dlhšie nie je potrebné,“ odkázal. Ani energetické spoločnosti v krajine nepresadzujú dlhodobé využívanie uhlia. Firmy RWE a Uniper uviedli, že uhlie nemá budúcnosť.

Namiesto toho navrhujú prechod svojich elektrární na biomasu, spaľovanie drevených peliet, zachytávanie emisií CO2 a ich ukladanie pod Severným morom.

Firmy žiadajú o vládnu podporu pre tento prechod vrátane predĺženia dotácií na biomasu po roku 2027 a financovania zariadení na zachytávanie uhlíka. Erisman však vyjadril aj obavy, týkajúce sa získavania biomasy.

„Kde získame všetku tú biomasu a ako zabránime výrubu lesov inde vo svete?“ opísal situáciu. Podľa neho iné európske krajiny s rozsiahlymi lesmi môžu byť na takúto výrobu energie vhodnejšie.

WKR tvrdí, že prioritou je jasný dlhodobý energetický plán, ktorý načrtne, ako Holandsko uspokojí dopyt po energiách v roku 2030 a neskôr, a to aj počas období bez vetra alebo slnečného žiarenia.

Podľa Erismana treba uvažovať o jadrovej energii, plynových elektrárňach a batériách na uskladňovanie energie.