Cenové šoky v prípade zemného plynu majú čoraz dôležitejší vplyv na infláciu v eurozóne, aj keď stále nie taký výrazný ako kolísanie cien ropy. Ukázali to v pondelok výsledky prieskumu na objednávku Európskej centrálnej banky (ECB), píše agentúra Reuters.
Ceny zemného plynu prudko vzrástli po invázii Ruska na Ukrajine vo februári v roku 2022 a do jesene toho istého roka vytlačili mieru inflácie v eurozóne na dvojciferné hodnoty. To odštartovalo doteraz najprudší cyklus zvyšovania úrokových sadzieb ECB.
Ceny plynu bývali viazané na ropu, ale v priebehu uplynulých dvoch desaťročí sa oddelili, keďže trhy boli liberalizované a plyn má teraz samostatnú úlohu.
"V porovnaní s ropnými cenovými šokmi majú cenové šoky plynu asi o tretinu menší prenos do celkovej inflácie," uviedli autori správy, ekonómovia zo španielskej centrálnej banky a ECB.
"Plyn hrá dôležitejšiu úlohu na strane produkcie ako v spotrebnom koši, takže dominujú nepriame vplyvy," píše sa ďalej v správe.
Podľa autorov dokumentu zvýšenie ceny plynu o 10 percent sa premietne do miery inflácie v rozsahu približne 0,1 percentuálneho bodu a dlhšie ako jeden rok.
"Vzhľadom na to, že prudký nárast cien plynu medzi začiatkom roka 2022 a vrcholom ich zdražovania v auguste 2022 bol blízko 200 percent, premietlo sa to do nárastu inflácie zhruba o 2 percentuálne body," odhadli.
Ceny plynu sa odvtedy zmiernili. Ceny energií počas veľkej časti tohto roka vyvíjali tlak na znižovanie inflácie, pričom ceny zemného plynu sa pohybovali v relatívne úzkom pásme okolo úrovne z polovice roku 2021.
Štúdia odhalila, že neočakávané šoky v prípade cien plynu majú väčší inflačný vplyv na krajiny, ktoré majú tendenciu intenzívnejšie využívať plyn v priemysle alebo pri výrobe elektriny.
"Naše výsledky naznačujú, že neočakávané zmeny cien plynu majú väčší význam pre nemeckú, španielsku a taliansku infláciu než pre infláciu vo Francúzsku," dodali autori správy.
