Proces dezinflácie v eurozóne je "na dobrej ceste". Uviedla to vo štvrtok vo svojom bulletine Európska centrálna banka (ECB). Informuje portál businesstimes.
Väčšina opatrení podľa banky naznačuje, že inflácia sa stabilizuje okolo jej strednodobého cieľa na úrovni dvoch percent.
Miera inflácie v euroregióne by podľa ECB mala v roku 2025 dosiahnuť v priemere 2,1 percenta, v roku 2026 klesnúť na 1,9 percenta a v roku 2027 sa opäť vrátiť na úroveň 2,1 percenta.
Rada guvernérov centrálnej banky zopakovala svoj záväzok dosiahnuť inflačný cieľ, pričom zdôraznila, že menová politika banky sa na nasledujúcich zasadnutiach bude naďalej odvíjať od prichádzajúcich údajov z euroregiónu s cieľom určiť jej vhodné nastavenie v nasledujúcich mesiacoch.
"Ekonomika eurozóny bude v nadchádzajúcich rokoch pokračovať v postupnom zotavovaní sa uprostred výraznej geopolitickej aj politickej neistoty," uviedla ECB v bulletine a zdôraznila, že očakáva posilnenie domáceho dopytu po "uvoľnení podmienok financovania".
ECB v decembri znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Ale zároveň zhoršila prognózu pre ekonomiku eurozóny.
V projekciách z decembra 2024 odborníci očakávajú pomalšie oživenie hospodárstva ako v septembri 2024. Hoci sa rast ekonomiky regiónu, ktorý zaviedol euro, v treťom štvrťroku zrýchlil, viaceré ukazovatele naznačujú, že vo štvrtom štvrťroku sa spomalil.
Experti banky predpovedajú, že hrubý domáci produkt eurozóny vzrastie o 0,7 percenta v roku 2024, o 1,1 percenta v roku 2025, o 1,4 percenta v roku 2026 a o 1,3 percenta v roku 2027. Za predpokladaným oživením vidia najmä zvýšenie reálnych príjmov, ktoré by domácnostiam malo umožniť väčšiu spotrebu a firmám zvýšiť investície.
Je takisto nevyhnutné, aby eurozóna prostredníctvom konkrétnych a ambicióznych štrukturálnych politík rýchlo nadviazala na návrhy Maria Draghiho na zlepšenie európskej konkurencieschopnosti a na návrhy Enrica Lettu na posilnenie jednotného trhu.
Rada guvernérov víta hodnotenie Európskej komisie o strednodobých plánoch vlád pre fiškálnu a štrukturálnu politiku. Vlády by sa teraz mali sústrediť na plnenie svojich záväzkov v plnom rozsahu a bezodkladne. Pomôže to trvalo znížiť rozpočtové deficity a dlhy štátov, ktoré by mali zaviesť aj reformy a investície na podporu hospodárskeho rastu.
