Náčelník generálneho štábu izraelských ozbrojených síl Herci Halevi nariadil uviesť armádu do stavu najvyššej pohotovosti pre prípad, že by sa Irán v najbližších dňoch rozhodol podniknúť proti Izraelu "extrémne" kroky. Podľa nedeľnej správy spravodajského webu The Times of Israel (TOI) o tom napísala spravodajská stránka Walla.
V jej správe - odvolávajúcej sa na nemenované zdroje izraelského rezortu obrany - sa uvádza, že toto preventívne opatrenie prichádza v čase, keď Irán po politických a vojenských neúspechoch v Libanone a Sýrii čelí viacerým výzvam. Web poukazuje aj na klesajúcu hodnotu iránskej meny, problémy s infraštruktúrou a politické nepokoje.
Zdroje tiež pripomenuli neistotu, ktorú v Iráne vyvoláva návrat republikána Donalda Trumpa do Bieleho domu koncom januára.
Práve na základe týchto indícií sa Izrael domnieva, že Irán by naň mohol zaútočiť, preto sa izraelská armáda pripravuje na rôzne scenáre, uvádza sa v správe webu Walla bez bližšieho spresnenia.
Izrael a proiránske hnutie Hizballáh uzavreli 27. novembra 2024 dohodu o prímerí, ktorá od oboch strán vyžaduje, aby zastavili svoje útočné vojenské operácie. Obom stranám však dáva možnosť konať v sebaobrane.
V súlade s dohodou má Hizballáh zastaviť svoje operácie v južnom Libanone a Izrael má odtiaľ stiahnuť svoje jednotky a do 60 dní odovzdať kontrolu nad regiónom libanonskej armáde a mierovým jednotkám OSN.
Izrael sa pritom zatiaľ stiahol len z dvoch z mnohých miest, ktoré v južnom Libanone ovláda. Izraelská armáda tiež pokračuje v útokoch na základne Hizballáhu v Libanone, o ktorých tvrdí, že militanti sa z nich pokúšajú odpaľovať rakety na Izrael a presúvajú na ne zbrane.
Napriek obvineniam z porušovania prímeria, ktoré sa objavujú z oboch strán, analytici predpokladajú, že prímerie sa pravdepodobne udrží.
"Dohoda o prímerí je trochu nejednoznačná a je otvorená výkladu," povedal Firas Maksad z Inštitútu pre Blízky východ vo Washingtone. Poznamenal, že táto flexibilita môže pomôcť dohode obstáť aj napriek meniacim sa okolnostiam vrátane zvrhnutia dlhoročného sýrskeho vodcu Bašára Asada, ku ktorému došlo len niekoľko dní po nadobudnutí platnosti prímeria.
Odchodom Asada stratil Hizballáh kľúčovú pašerácku cestu pre zbrane z Iránu, čím sa skupina ešte viac oslabila.
