Deväťdesiate roky sa niesli v duchu vojny gangov, strach z mafiánov bol hmatateľný nielen v hlavnom meste, ale aj na Horehroní. Brutalita zločineckých skupín po rokoch opäť ožíva na súde v obnovenej kauze údajného bosa sýkorovcov Róberta Lališa. Megaproces okrem hrôz, vrážd komplicov či nevinných ľudí, odkrýva aj mnohé temer bizarné príbehy.
Rozprávajú ich samotní aktéri, ktorí sa pred senátom doslova predbiehajú v opisoch podľa nich humorných situácií, do ktorých sa počas páchania trestných činov dostali. Čierny alebo šibeničný humor sa súbežne s týmto procesom pretriasa aj vo filme Miki, ktorý je aktuálne v kinách. Neprehliadnuteľná je postava Miloša Kaštana, ktorý zabáva skupinu černákovcov historkami a vulgárnym opisom deliktov.
„To je známy rozprávkar,“ povedal o sýkorovcovi Lacovi Bališovi prokurátor Peter Kysel, keď počas jeho výpovede zaznelo mnoho humorných momentov. Otázka je, čo z toho, čo z úst svedkov i obvinených zaznieva, je naozaj pravda. Alebo si kumpáni tvrdú realitu po rokoch prikrášľujú vtipnými pointami?
Vianoce vo väzení: Rusko a Kočner vyrábajú ozdoby. Riaditelia ústavov zvyknú odsúdených navštevovať
Ktorý mafián bol tak spitý, že ho museli stiahnuť z plánovanej vraždy? Prečo vozili v autách rybárske prúty? Alebo prečo mali psov v kufri vozidla? A prečo sýkorovcom prekážal istý „tárajko“? Ako to, že auto po akcii nevybuchlo tak, ako plánovali? Samozrejme, aj na súde sa spomínali smoliari alebo náhodné obete, ktoré boli v zlom čase na zlom mieste. Už len ich prezývky, ktorými sa medzi sebou častovali, dvíhajú prísediacim sudcom, ale aj prítomnej verejnosti kútiky úst.
Hoci sa poznali aj roky, oslovovali sa medzi sebou prezývkami. Mnohí zo svedkov zostali pred senátom v údive, ako sa ich spoločníc...
