Žijeme vo svete, kde je možné v priebehu niekoľkých minút vytvoriť virtuálny klon človeka a deepfakes sú realitou, ktorá chce ovplyvniť naše myslenie a môže viesť k finančným aj osobným škodám. Ako však spoznať, či je tá vec, ktorú čítam alebo sa na ňu pozerám, výsledkom práce človeka, či len slov, prípadne obrázkov pravdepodobne vygenerovaných tak, aby ma oslovili?
Jednoduchšie to spoznáme pri dlhších a zložitejších materiáloch. Čiže ak máme dlhý dokument z nejakého jazykového modelu, bude pravdepodobne jednoduchšie odhaliť, že nie je vytvorený človekom. To isté platí pre video alebo obrázok vo vysokom rozlíšení, to nám jednoducho dáva viac šancí, že sa prejaví chyba vo vykreslení alebo nejaký nezmysel, nedokonalosť či nedodržanie fyzikálnych zákonov, a máme tak viac príležitostí, aby sme rozpoznali podvrh.
Poďme sa pozrieť, čomu venovať pozornosť pri rôznych výstupoch.
Jednoduchšie zadanie (prompt) môže spôsobiť, že obsah generovaný umelou inteligenciou dodržuje jednotný vzor alebo pridáva rovnaké frázy, čo v ľudskom texte chýba. Ľudskí autori vytvárajú relevantný obsah so zameraním na cieľovú skupinu a požadovaný tón. Čo sa dá síce za pomoci genAI tiež, ale treba viac so systémom pracovať, čo nie každý zvládne. Navyše ľudské písanie zahŕňa rôzne štýly, tóny a výrazy, ktoré čitateľov zaujmú.
Obsah generovaný umelou inteligenciou je spravidla menej zložitý ako obsah písaný človekom. Umelá inteligencia tiež používa menej riadkov na odsek a píše kratšie vety. Ľudia často používajú interpunkčné znamienka, ako sú otázniky, dvojbodky a bodkočiarky. Naopak obsah generovaný umelou inteligenciou väčšinou taký bohatý nie je.
Veľkú pozornosť by ste mali venovať citáciám a odkazom. Nemusí to byť priamo vo výskumných a akademických prácach, aj odkazy na konkrétne články, produkty či vyjadrenia môžu priniesť vodítka. Nástroje AI totiž môžu ponúkať nesprávne alebo náhodné citácie alebo si odkaz priamo vymyslieť. Môžete tiež vyhľadávať irelevantné alebo opakujúce sa informácie, čo uľahčuje odhalenie textu generovaného umelou inteligenciou.
Vyskúšať tiež môžete niektoré nástroje na detekciu umelej inteligencie. Nástroje ako Copyleaks, GPTZero, Crossplag, Originality.ai pomáhajú rozlíšiť obsah napísaný človekom od obsahu napísaného umelou inteligenciou, čím odpovedajú na otázku, ako rozpoznať obsah vytvorený umelou inteligenciou. Ale nie sú stopercentné, a nemožno ich tak brať ako jediné hľadisko pre rozhodovanie o tom, či text nevytvoril človek.
Tvorcovia generatívnych nástrojov môžu do vytvorených obrázkov pridávať vodoznaky. Tie môžu mať podobu textu označujúceho zdroj, logá alebo menej viditeľný vzor, ktorý má pomôcť ľahšie identifikovať obsah generovaný umelou inteligenciou.
Pri odhaľovaní snímok vytvorených umelou inteligenciou sa zamerajte predovšetkým na prípadné neprirodzené alebo zle vykreslené ľudské rysy, ako sú oči a ich okolie, ruky, pery a úsmevy. Hľadajte asymetrie, ktoré sú na každej strane iné, či už sú to rôzne veľké oči alebo napríklad nesymetrické prívesky. Zaraziť môžu aj neprirodzene hladké tváre. Môžete tiež hľadať rozmazané objekty na pozadí alebo v odrazoch.
Všeobecne sa dá povedať, že väčšina obrázkov generovaných umelou inteligenciou dodržiava podobné vzory, farby a textúry, pokiaľ im zadáte jednoduchý príkaz.
Veľa vecí pri odhaľovaní videí vygenerovaných AI je spoločných s identifikáciou obrázkov. Navyše môžeme využiť to, že sa systém musí s objektmi na jednotlivých snímkach videa správne posúvať.
Môžete tak napríklad sledovať, či je zvuk správne synchronizovaný s pohybom pier. Ďalšou vecou, ktorú si môžete všimnúť, je neprirodzené žmurkanie alebo mihotanie okolo očí, zvláštne osvetlenie alebo tiene a výrazy tváre, ktoré nezodpovedajú emocionálnemu tónu reči.
Všeobecne hľadajte nezrovnalosti v tvári, ako je pohyb vrások, chĺpkov, okuliarov alebo napríklad aj znamienok. Pri osvetlení si všímajte jeho konzistenciu a to, či sa správajú tiene tak, ako by ste čakali, alebo nie.
