Podoba maloobchodu sa od zmeny politického režimu v roku 1989 zásadne zmenila. V najbližších rokoch ho čakajú ďalšie zmeny, najmä digitalizácia, ktorá bude spojená aj s riešením nedostatku pracovníkov zamestnaných v obchode.
Uviedol to Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu. Najvýznamnejší vplyv na aktuálnu podobu maloobchodu z hľadiska ponuky tovarov a poskytovaných služieb mal podľa neho nepochybne vstup na voľný trh Únie.
"V nasledujúcom období je možné očakávať pokračovanie transformácie maloobchodu pod vplyvom digitalizácie, dynamický rozvoj smart riešení a nových konceptov. Zvyšovať sa bude dôraz na udržateľnosť podnikania a snáď aj na pozitívny vývoj spotrebiteľského povedomia smerom ku kvalite produktov a poskytovaných služieb a k stále vyššej preferencii domácej produkcie. Očakávame však aj rastúce problémy s kvalifikovanou pracovnou silou," spresnil Kasana.
Na trhu sa podľa neho za 35 rokov popri fungujúcich domácich obchodných sieťach etablovali zahraničné obchodné reťazce. "Tie zvýšili konkurenciu vo väčších sídlach a priniesli na trh väčší objem zahraničných produktov. V ostatnom období sme zaznamenali výrazný rast a rozvoj e-shopov," poznamenal.
Zdôraznil, že technologický pokrok nabral mimoriadnu dynamiku, čo sa prejavuje aj v maloobchode. Nastali zásadné zmeny v prevádzkových konceptoch predajní, realizujú sa nové moderné formy predaja, obchodné stratégie jednotlivých hráčov na trhu viac reflektujú na potreby a zvýšené očakávania zákazníkov, čo sa prejavuje aj v nových konceptoch marketingu.
"Za negatívne javy v rámci vývoja maloobchodu na Slovensku je možné označiť zvýšenú mieru plytvania s potravinami, klesajúcu dostupnosť potravín v oblastiach vidieka a klesajúci podiel slovenských výrobkov na pultoch a problémy s konkurencieschopnosťou domácej produkcie," podčiarkol Kasana.
Za 35 rokov od Nežnej revolúcie podľa Evy Sadovskej, analytičky WOOD & Company, pribudli na Slovensku obchody a na väčšinu tovarov treba pracovať kratšie. Na rozdiel od obdobia spred roku 1989, ktoré bolo charakteristické aj nedostatkom tovaru a dlhými radmi pred obchodmi, majú v súčasnosti Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať.
Doplnila, že nákupné centrá sa stali za posledné desaťročia pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov, zábavy, kultúry či gastronómie pod jednou strechou.
Podčiarkla, že na nákup mnohých potravín dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. "A to aj napriek tomu, že počas predchádzajúcich dvoch rokov sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj čokoládu a cukor. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas ako kedysi," doplnila Sadovská.
Marek Gábriš, analytik ČSOB, dodal, že za priemernú mzdu sa vslovenskej časti republiky vroku 1989 nedal kúpiť žiaden televízor.
"Dnes, teda 35 rokov od Nežnej revolúcie, si ich možno dovoliť kúpiť za priemernú mzdu takmer tri, aprakticky kedykoľvek. Na chladničku by jedna celá hrubá mzda tesne nedočiahla, adnes sa dajú kúpiť viac ako tri. Za jednu priemernú mzdu sa vobchodoch plných tovaru dá kúpiť šesť detských bicyklov aešte niečo zostane na účte. Pred 35 rokmi to boli iba dva bicykle a aj to iba vtedy, ak dobrý známy ten tovar odložil pod pult. Práve od toho je odvodený známy pojem podpultový tovar, ktorý už zgenerácie dnešných mladých ľudí asi nikto nepozná," uzavrel Gábriš.
