Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok pricestoval do Vatikánu na rokovania s pápežom Františkom. Ide o súčasť Zelenského návštev v európskych krajinách v snahe získať podporu od spojencov pre Ukrajinu pred prichádzajúcou zimou. Informuje o tom agentúra AFP.
Ukrajinský prezident počas posledných dvoch dní navštívil Britániu, Francúzsko, Taliansko a chystá sa aj do Nemecka. Od lídrov týchto krajín sa snaží zabezpečiť finančnú a vojenskú podporu pre Kyjev.
Pápež František, predstaviteľ takmer 1,4 miliardy katolíkov na svete, opakovane vyzýva na mier na Ukrajine a pravidelne sa modlí za jej "umučený" národ. V Kyjeve však začiatkom roka vyvolal pobúrenie, keď v rozhovore pre švajčiarsku televíziu RSI apeloval na Ukrajincov, aby "zdvihli bielu vlajku a rokovali".
S pápežom sa Zelenskyj naposledy stretol na júnovom samite skupiny G7 v Taliansku. Prvú súkromnú audienciu vo Vatikáne Zelenskyj absolvoval ešte v máji 2023.
Do enklávy v strede Ríma sa Zelenskyj presunul v piatok ráno. Večer pred tým sa stretol s talianskou premiérkou Georgiou Meloniovou, ktorá zopakovala svoj sľub podporovať Ukrajinu "tak dlho, ako bude potrebné". Zároveň oznámila, že ďalšia medzinárodná konferencia o obnove Ukrajiny sa uskutoční v júli v Ríme.
Krátko predtým viedol ukrajinský prezident rokovania s Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Po stretnutí poprel medializované správy, že s európskymi lídrami rokuje o podmienkach prímeria vo vojne s Ruskom.
"Toto nie je témou našich rozhovorov," vyhlásil Zelenskyj na margo možného prímeria. "Nie je to pravda. Rusko často pracuje s mediálnymi dezinformáciami, takže šírenie takýchto správ je pochopiteľné," dodal.
Kľúčovou súčasťou Zelenského cesty po Európe je predstavenie jeho "víťazného plánu". O pláne rokoval aj s Macronom, ktorému sa poďakoval za doterajšiu podporu zo strany Francúzska.
Vo štvrtok sa Zelenskyj v Londýne stretol aj s novým generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a britským premiérom Keirom Starmerom.
Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina zúfalo potrebuje viac pomoci na boj proti Rusku. Taktiež požaduje, aby jej spojenci umožnili použiť nimi dodané zbrane dlhého dosahu na útoky na ciele hlboko v Rusku. O tejto otázke podľa svojich slov hovoril aj v Londýne.
Spojené štáty aj Británia zatiaľ Kyjevu súhlas s požiadavkou nedali pre obavy, že by to spojencov v Severoatlantickej aliancii mohlo zatiahnuť do priameho konfliktu s Ruskom.
Šéf NATO Rutte tvrdí, že neexistuje právny dôvod, ktorý by bránil Ukrajine použiť Západom dodané zbrane pri útokoch v Rusku, ale rozhodnutie musia urobiť jednotlivé krajiny, ktoré Kyjevu zbrane dodávajú.
Spojenci sa mali v sobotu stretnúť na americkej leteckej základni v nemeckom Ramsteine vo formáte kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny. Schôdzku napokon presunuli z dôvodu avizovanej neúčasti amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý sa sústreďuje na situáciu v súvislosti s hurikánom Milton v USA.
