Znovuzvolenie tuniského úradujúceho prezidenta Kaísa Saída znamená koniec demokratizácie v krajine, píšu médiá po tom, ako sú k dispozícii prvé odhady výsledkov nedeľňajších volieb.
Saíd, ktorý je prezidentom od roku 2019, čelí kritike zo strany nezávislých pozorovateľov a ľudskoprávnych organizácií, podľa ktorých zničil mnoho demokratických výdobytkov v Tunisku, kde začali demokratické snahy v arabskom svete. Aj napriek tomu si ho európski politici vybrali ako jedného z partnerov v boji proti migrácii do Európy, píše Le Monde.
Keď Saíd prvýkrát kandidoval na post prezidenta v roku 2019, sľuboval, že obmedzí korupciu a elitárstvo v politike. To sa však nestalo. Za dobu svojho prezidentstva uväznil väčšinu svojich oponentov, vrátane prezidentského kandidáta Ajášího Zammála, umlčal slobodné médiá a obmedzil fungovanie neziskových organizácií, píšu médiá.
"Tým, že zmanipuloval prezidentské voľby, zatĺkol ďalší klinec do rakvy tuniskej demokracie a rozhodol o výsledku ešte predtým, ako voľby začali," zhodnotila pre The Guardian súčasnú situáciu v Tunisku výskumníčka Sarah Yerkesová z washingtonského think-tanku Carnegie Endowment for International Peace.
Samotný prezident sa k predbežným výsledkom volieb, v ktorých podľa prvých odhadov získal 89,2 percenta hlasov, zatiaľ nevyjadril. Podľa agentúry AP čaká s víťazným prejavom až po vyhlásení oficiálnych výsledkov dnes večer.
Tunisko pritom bola krajina, ktorá naštartovala v roku 2010 demokratické snahy v arabskom svete a bola vnímaná ako vzor demokracie pre ostatné štáty v regióne. Protesty proti autoritárstvu potom v nasledujúcom roku zapríčinili aj pád prezidenta Zína Abidína bin Alího, ktorý bol pri moci od roku 1987.
Počas svojej prvej kandidatúry Saíd sľuboval, že zlepší ekonomickú situáciu Tunisanov. Ako pripomínajú jeho kritici, sľubu nedodržal. Krajine sužuje šestnásťpercentná miera nezamestnanosti a obyvateľstvo sa potýka s pravidelnými výpadkami elektriny a vody.
Ľudia trpia aj nedostatkom tovaru, a to napriek tomu, že Tunisku rastú príjmy z cestovného ruchu a štáty Európskej únie ho finančne podporujú v boji proti migrácii z Afriky a Blízkeho východu do Európy.
Kaís Saíd vyštudoval právo a dlho pôsobil ako uznávaný odborník na ústavné právo. Jeho vedomosti sa mu hodili, keď nechal v roku 2021 rozpustiť parlament a prepísal ústavu tak, aby vyhovovala jeho záujmom. Tento krok označila opozícia za štátny prevrat, píše The Guardian.
K nedeľným voľbám sa dostavilo necelých 28 percent oprávnených voličov a podľa niektorých odhadov šesťdesiatšesťročný politik získal takmer 90 percent hlasov. Volebná účasť bola takmer o polovicu menšia ako v predchádzajúcich voľbách v roku 2019, keď Saíd získal 72,71 percenta hlasov.
