Matematika je vraj ťažká a smutná veda. Prečo? Lebo je v nej plno problémov. Pravdivá je len odpoveď na otázku, navyše aj tá je nepresná. Matematika totiž dokáže problémy precízne popísať. Platnosť prvej vety však závisí, tak ako aj pri iných predmetoch v škole, od učiteľa. Či je dobrý, vecný, zábavný, či žiaka zaujme a nadchne. Zjednodušene — naučí. Je to stará pravda. Napokon, už Komenský tvrdil, že zapáliť môže len ten, kto sám horí.
Ale späť k matematike. Nariekame, že nám chýbajú dobrí remeselníci, murári či elektrikári, agronómovia, potravinári, strojári, itčkari, zdravotné sestry, lekári, novinári, učitelia a mnohé ďalšie profesie. Jedným slovom nám chýbajú: Odborníci. Aj to je dôsledok zanedbaného zmysluplného vzdelávania a tiež zníženia nárokov na znalosti z matematiky. Ako to súvisí? Zabúdame počítať, odhadovať, predvídať.
Dôkazy máme: Pri meraní PISA na jar 2022, ktoré sa uskutočnilo v 292 školách (základné, 4- a 8-ročné gymnáziá a SOŠ) a dovedna pritom na Slovensku otestovali zhruba 5 800 pätnásťročných žiakov, vyšlo, že pri matematickej gramotnosti bol prepad u nás dokonca najväčší spomedzi všetkých testovaných krajín. Minister školstva Tomáš Drucker výsledky nazval národnou tragédiou. Ako dôvod označil sústavné zanedbávanie financovania a priorít v školstve.
Pravda je, že úroveň matematických zručností a čítania s porozumením sa prepadla vo väčšine testovaných školských systémov, na Slovensku však najviac. Deti, ktoré nastupujú na školy, sú rovnako múdre ako generácie pre nimi. Lenže, niečo robíme zle. Z matematiky, jedného zo základných predmetov, sa stal strašiak. Prečo? Lebo deti nútime riešiť nudné a zložité úlohy, trápime ich a strácame čas všelijakými chytákmi. Na hodinách chýba život. Neučíme dostatočne to, na čo matematiku potrebujeme. Napríklad, odhadnúť z hlavy koľko asi bude stáť nákup v košíku? Kedy je reklamná akcia v e-shope naozaj výhodná? Ako si rýchlo skontrolovať správny výdavok v obchode či na obede (neplatíme vždy len mobilom či kartou). Ako odhadnúť bezpečný prechod cez cestu... Príkladov je mnoho.
Kto sa spriatelí s matematikou, má to v živote oveľa ľahšie. Aj v dospelosti. Veď prečo si mnohí nevedia overiť faktúru za vodu či elektrinu? A čo výpočet úrokov v banke alebo výška platu? Jednoducho, už na školách treba robiť z výpočtov príbehy a z matematiky užitočného spoločníka a pomocníka. Ako? Kým na Slovensku dnes žiak počíta obvod mnohouholníka so stranami a, b, c, d, e, keď strana a... (Vnímate ešte?) V Rakúsku žiak zisťuje, koľko peňazí zaplatí za pletivo na plot, ak 15 metrov stojí 46,96 €, pozemok má taký či onaký tvar a rozmery a šírka brány bude 3600 mm (kde je brána, plot netreba). To je praktický význam matematiky!
Slovensko vyrába najviac áut na svete v prepočte na obyvateľa. Ak chce udržať krok so svetom, potrebuje odborníkov. Nielen právnikov, obchodníkov, absolventov humanitných smerov, umelcov, itčkarov, ale aj strojárov, nástrojárov, elektrotechnikov, zámočníkov, zváračov, obrábačov kovov, mechatronikov, autotronikov, vodičov, dispečerov či rušňovodičov... Tých treba vychovávať. Dať im kvalitné základné, stredné a vysokoškolské vzdelanie.
Dá sa to, ak neučíme matematiku správne alebo vôbec? Ak sa vo 4. ročníku na priemyslovke nielenže nematuruje z matematiky, ale ešte aj tento základný predmet celkom zrušíme? Ako sa takýto absolvent uplatní v praxi? Dokáže byť samostatný, tvorivý a riešiť problémy? Má reálnu šancu zvládnuť štúdium na vysokej škole? Stáž v cudzine? Zdokonaľovať sa? Tu už nejde o vznešené reči, že matematika je matka vied a preklad gréckeho slova mathematikós čo znamená „milujúci poznanie“. Nejde len o minulosť a úctu ku vzdelaniu. Ide najmä o budúcnosť — či s nami ráta, či si to v nej budeme vedieť spočítať, a to doslova.
Na Slovensku máme aktuálne historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti, ale stále máme aj 143-tisíc ľudí bez roboty, ktorí by okamžite mohli nastúpiť, akurát nemajú potrebnú kvalifikáciu. Podľa ministra práce Erika Tomáša je zároveň na trhu k dispozícii vyše 80-tisíc voľných miest. Asociácia zamestnávateľských zväzov však upozorňuje, že u nás nie je odvetvie, v ktorom by sa firmy nesťažovali na nedostatok kvalitných a kvalifikovaných ľudí. Niekde je situácia dokonca kritická.
,,Do roku 2025 bude slovenskému priemyslu chýbať asi 70-tisíc kvalifikovaných ľudí, ďalších 29-tisíc by potrebovalo stavebníctvo, 22-tisíc doprava a logistika. Montážnych pracovníkov a operátorov v strojárskej výrobe bude treba okolo 10 300,“ povedal nedávno v médiách generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Ak to spočítame, je to 131 300 ľudí. Dve krajské mestá. Zhruba toľko ako žije napríklad v Žiline a Trenčíne dovedna. Ďalších odborníkov však budú potrebovať aj iné odvetvia...
Samotná matematika za to nemôže. Naopak, je o len silný dôvod na to, aby sa opäť vrátila do škôl vo väčšej miere. Hoci aj ako povinný maturitný predmet. Je totiž jedným z kľúčov k poznaniu a fungovaniu sveta. Základom všeobecného rozhľadu, na ktorom sa dá vystavať kvalitné vzdelanie, udržateľná kariéra i šťastná rodina. Ekonóm by povedal: zdravá firma i prosperujúci štát. Psychológ so sociológom by dodali: spokojná spoločnosť, pohoda. Dobrý život.
Žiakov a ich rodičov netreba strašiť integrálmi, algoritmami, diagramami a štúdiom zákonitostí vesmíru – to je vyššia matematika. Hovoríme o základe, pochopení vzťahov a súvislostí. Porozumení čísel, grafov a tabuliek. Pretože, ako dokazuje aj meranie PISA, tieto schopnosti sa v nastupujúcich generáciách strácajú!
Netreba šíriť paniku. Je to však príležitosť na reštart. Zároveň je to zodpovednosť a povinnosť kompetentných. Dnes je totiž matematika všade. Nemožno držať krok so susedmi, krajinami EÚ či so svetom tak, že matematiku a jej význam budeme ignorovať. Tým skôr, že u susedov v Rakúsku, Poľsku, Maďarsku i na Ukrajine sa z matematiky maturuje povinne. V Česku si maturant musí vybrať medzi matematikou a ďalším cudzím jazykom, no aj tak sa tam o povinnej matematike debatuje tiež.
Povinnú maturitu z matematiky majú na väčšine stredných škôl, najmä zameraných na techniku alebo prírodné vedy, v mnohých úspešných krajinách Európy, ktoré by nám mali byť príkladom: napríklad v Nemecku, Francúzsku, Švajčiarsku, Estónsku, čiastočne aj Holandsku, Fínsku či Dánsku. Vysoký dôraz na matematku kladie tradične aj Veľká Británia a USA, krajiny, v ktorých sídlia najrešpektovanejšie univerzity sveta. Rovnako dravé ázijské krajiny zamerné na inovácie ako sú: Južná Kórea, Taiwan, Singapúr, Hong Kong či Macao, ale aj Čína.
Je to vlastne jednoduché. Nedávno kdesi preblesklo skvelé zdôvodnenie, prečo je vzdelávanie dôležité a vždy behom na dlhú trať: Výchova každého odborníka trvá minimálne jednu generáciu. Štvrťstoročie odkedy sa narodí. Je jedno či ide o informatika, šéfa zmeny vo fabrike, stavbyvedúceho, operátora v jadrovej elektrárni, chirurga či učiteľa.
Sú to ľahké počty: Deväť rokov na základnej škole, štyri na strednej, na vysokej päť, v prípade lekárov šesť plus atestácie. Dovedna najmenej 18 rokov. Navyše, takýto 24-ročný človek po vysokej škole iba začína naplno zbierať prvé praktické skúsenosti. Dali by ste mu vtedy postaviť dom? Zverili mu dohľad nad robotickou výrobnou linkou v automobilke? Dali by ste sa mu operovať?
Preto sa každá zásadná zmena, ktorú vo vzdelávacom systéme urobíme, naplo prejaví až po rokoch. Je to tiež dôkaz toho, že zmeny v školstve treba robiť už na základných a stredných školách. Ustavične sa zlepšovať, posúvať latku kvality, zdokonaľovať sa. Všetko mať dobre premyslené.
Nezabúdať na to, že ani vzdelávanie, ani samotná matematika nie sú súťaž. Prví traja žiaci, ktorí vypočítajú správne príklad, nie sú najlepší v triede, len najrýchlejší. Úlohou učiteľa je motivovať všetkých. Oceniť tých, ktorí učivo pochopili a vedia ho aplikovať v praxi, rovnako musí pomôcť a doučiť látku tých ostatných. Matematika nie je šprint, trápenie či ťažká a smutná veda. Je to skvelý nástroj. Tréning na život. Akási mentálna posilňovňa. Ak ju nevyužijeme, skončíme tak, že dedko s babkou budú síce vedieť počítať slovné úlohy o dvoch či troch neznámych, ich rodiča však príklady vyriešia len ak budú mať možnosť zakrúžkovať správnu odpoveď z možností a), b), c). Nuž a deti už len na obrázku vyfarbia päť jabĺčok červenou pastelkou.
Autor je dekanom FIIT STU
