Medzi hlavné funkcie prvej sériovo vyrábanej a do vozidiel osádzanej automatickej prevodovky patrí znásobenie a prenesenie krútiaceho momentu motora ku kolesám, zabezpečenie rozjazdu vozidla jednoduchým zošliapnutím plynu a vhodné zvolenie a zaradenie potrebného prevodového stupňa v závislosti od rýchlosti a štýlu jazdy.
Najmodernejšie automaty umožňujú udržovať motor v optimálnych otáčkach a prispievajú aj k zníženiu spotreby paliva. Priaznivci manuálneho radenia však automatom vytýkajú nižší pôžitok z jazdy. Pokusy so zavedením automatickej prevodovky do áut začali len o málo rokov po predstavení prvého automobilu Carlom Benzom v roku 1886.
Prvú automatickú prevodovku predstavila v roku 1904 spoločnosť Sturtevant Mill Co. z amerického Bostonu. Prevodovka vtedy mala mechanické prevedenie s dvoma stupňami, medzi ktorými vodič radil prostredníctvom zotrvačníka a sady rotujúcich závaží. Často dochádzalo k tomu, že prevodovka počas jazdy zlyhala, či sa úplne rozpadla, preto k jej rozšíreniu v automobiloch nedošlo.
V roku 1908 uviedol Henry Ford na trh legendárny model T, ktorý bol osadený planétovou prevodovkou s ovládacím pedálom a jedným stupňom vpred a jedným vzad. Prvú automatickú prevodovku si v roku 1923 nechal patentovať kanadský inžinier Alfred Horner Munro. Jeho zariadenie používalo stlačený vzduch namiesto hydraulickej kvapaliny, teda nebolo schopné preniesť dostatočný výkon motora a ani k jeho uplatneniu v sériovej výrobe nedošlo.
Masovo vyrábanú automatickú prevodovku predstavil až americký koncern General Motors pod názvom Hydra-Matic. Prevodovka mala štyri stupne (tri pre jazdu vpred a jeden pre jazdu vzad) a hydraulickú spojku, ktorá ovládala tri planétové súkolesia.
Prvýkrát bola použitá vo vozidlách Oldsmobile modelového roku 1940 a pre svoju spoľahlivosť sa stala veľmi obľúbenou a rozšírenou, dostala sa aj do amerických vojenských vozidiel počas druhej svetovej vojny. Dva roky po vojne predstavil americký Buick prevodovku s hydrodynamickým meničom krútiaceho momentu, ktorá zaisťovala zamatovejší chod radenia.
Automatické prevodovky neboli výsadou len amerických automobiliek, ale v Európe sa presadzovali pomalšie. V 50. a 60. rokoch sa začali dodávať predovšetkým do vozidiel luxusných značiek Rolls-Royce, Jaguar a Mercedes-Benz. Od 70. rokov sa uplatňujú aj pri mestských autobusoch, hasičských vozidlách, autožeriavoch, smetiarskych vozidlách a pri motorových vozidlách na železnici.
V neskorších rokoch začali byť na trh uvádzané päť- a viacstupňové prevodovky. V súčasnej dobe sú rozšírené okrem štandardných mnohostupňových hydrodynamických automatov aj variátorové prevodovky CVT, ktoré plynule radia vo veľmi veľkom rozpätí od najľahšieho do najťažšieho prevodu. Toto ústrojenstvo používajú hlavne ázijské automobilky. Automatické prevodovky boli predtým štandardom predovšetkým v luxusných vozidlách, teraz sú bežné pri všetkých druhoch automobilov.
