Nemecká vláda urobí všetko pre to, aby krajná pravica opäť stratila na sile. V prejave v Spolkovom sneme to dnes vyhlásil kancelár Olaf Scholz, ktorý vedie vládu sociálnych demokratov (SPD), zelených a slobodných demokratov (FDP). Kancelár obhajoval tiež vládnu migračnú politiku a podporu, ktorú Nemecko poskytuje Ukrajine v obrane proti ruskej agresii.
Scholz na začiatku debaty venovanej rozpočtu na budúci rok reagoval na krajinské voľby v Sasku a Duríne, v ktorých 1. septembra strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala vyše 30 percent hlasov. V Durínsku dokonca so značným náskokom zvíťazila.
Výsledky hlasovania označil Scholz za "skľučujúce". AfD, označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú, je podľa neho "v manželstve s minulosťou" a snaží sa Nemecko pripraviť o budúcnosť. Spolková vláda ale urobí podľa Scholza všetko pre to, aby sa AfD opäť stala bezvýznamnou.
Receptom na potlačenie radikálnych strán je podľa kancelára poctivá práca a politika zameraná na budúcnosť. Takú podľa neho jeho vláda vykonáva, a to aj v oblasti migrácie. Práve migračnú politiku svojho kabinetu Scholz po väčšinu svojho zhruba polhodinového príhovoru obhajoval.
"Otvorenosť voči svetu neznamená, že môže prísť každý, kto chce," povedal. Vláda však podľa neho prijala sériu opatrení, ktoré podporili boj proti nelegálnej migrácii, a ďalšie chystá. Pripustil zároveň, že nie vždy je ľahké obhájiť prijímané opatrenia pred susednými krajinami.
Napríklad v pondelok ministerka vnútra Nancy Faeserová oznámila, že Nemecko od 16. septembra zavádza kontroly na všetkých pozemných hraniciach. Hranica s Rakúskom kontroluje už od roku 2015, s Českom, Poľskom a Švajčiarskom od októbra minulého roka. Pribudla tak kontrola hraníc s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom, Holandskom a Dánskom.
Scholz v prejave ostro kritizoval okrem AfD aj ďalšiu opozičnú formáciu CDU/CSU. Konzervatívna únia v utorok ukončila rokovania s vládou o kompromise v migračnej a azylovej politike, podľa nej nešli vládne návrhy dostatočne ďaleko.
CDU/CSU požadovala predovšetkým častejšie odmietanie migrantov priamo na nemeckých hraniciach. Proti tomu sa už vymedzili napríklad Rakúsko či Poľsko. Podľa Scholza je za stroskotaním rozhovorov malosť čelných politikov CDU/CSU, ktorí nie sú ochotní pristúpiť na kompromis. "Dvere (pre rokovania) ale nie sú zatvorené," dodal.
Kancelár v prejave obhajoval tiež podporu, ktorú Nemecko poskytuje Ukrajine na obranu proti ruskej agresii. Sľúbil, že Berlín bude Kyjev podporovať tak dlho, ako to bude možné.
Práve teraz je podľa Scholza ten správny moment hľadať tiež cesty "k spravodlivému mieru". Aktuálnou úlohou je podľa neho zorganizovať ďalšiu mierovú konferenciu, ktorej by sa tentoraz zúčastnilo aj Rusko. O usporiadaní nového mierového samitu Scholz minulý týždeň rokoval osobne vo Frankfurte nad Mohanom aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
