Všetko vyzerá úplne normálne, ako v hociktorý všedný deň. Do Chebu pred chvíľou dorazil pravidelný rýchlik z Prahy, od ktorého teraz železničiari odpájajú prvé štyri vozne, a keď vymenia aj rušeň, bude môcť, už ako osobný vlak, pokračovať ďalej. Na zvyšnej trase zastaví už iba v kúpeľoch Františkove Lázně, obci Hazlov a jazdu ukončí v Aši, druhom najzápadnejšom československom meste.
Je utorok 11. septembra 1951, hodiny ukazujú deväť minút po druhej popoludní, keď sa súprava dáva do pohybu. Medzi cestujúcimi sú na tejto linke ako vždy najmä študenti chebského gymnázia vracajúci sa domov zo školy a kúpeľní hostia.
Nik z nich v tejto chvíli netuší, že medzi ostatnými pasažiermi sú aj približne dve desiatky ľudí, ktorí neplánujú vystúpiť ani na jednej zo spomínaných staníc. Práve tento vlak ich má totiž odviezť za slobodou.
O 14. hodine a 45. minúte opúšťa vlak stanicu Hazlov, predposlednú pred konečnou. No o chvíľu opäť zastavuje, uprostred polí. Nik z cestujúcich nevie, čo sa deje, iba niektorí, čo sa vyklonia z okien, vidia, ako z lokomotívy vystupujú dvaja muži a čosi robia v jej zadnej časti.
Žeby porucha? Je počuť niekoľko kovových úderov, syčanie unikajúceho vzduchu a zakrátko sa súprava opäť dáva do pohybu. O niekoľko minút má zastaviť v Aši.
