Obaja kandidáti si pri príchode prekvapivo podali ruku. Televízny stret odštartovala téma ekonomiky a nákladov na živobytie. Harrisová neodpovedala na otázku, či sa dnes ľudia v Spojených štátoch majú lepšie ako pred štyrmi rokmi, a namiesto toho hovorila o svojich plánoch na vybudovanie „ekonomiky príležitostí“.
„Bola som vychovaná ako dieťa zo strednej triedy, práve tejto spoločenskej vrstve chcem pomôcť. Chcem jej dať nádej, náklady na bývanie sú strašne vysoké, chcem znížiť daňovú záťaž pre týchto ľudí. Rovnako chcem pomôcť malým podnikom. Môj oponent chce naopak znižovať dane veľkým korporáciám a zvýšiť dane obyčajným Američanom a clá,“ vyhlásila Harrisová.
Trump kontroval, že zvýšenie daní v pláne nemá a Harrisovú označil za marxistku. „Pre strednú triedu bola vláda Bidena katastrofou,“ uviedol Trump. Následne preskočil k téme migrácie a zopakoval, že do USA mieria prisťahovalci z psychiatrických liečební. Harrisová sa pri tom usmievala.
„Bavme sa o tom, čo nám Trump po svojej vláde zanechal, napríklad najväčšia nezamestnanosť v histórii. Museli sme upratovať bordel po Donaldovi Trumpovi. Dnes tu budeme počuť hromadu klamstiev a citácií z Projektu 2025,“ myslí si Harrisová. Republikánsky kandidát vyhlásil, že s kontroverzným konzervatívnym projektom nemá nič spoločné.
V ekonomickom bloku sa riešil aj plán Trumpa na zvýšenie cla pre tovar z Číny. „Na cenu produktov pre obyčajných ľudí to vôbec nedopadne. Trpieť bude iba Čína. Za mňa nebola žiadna inflácia, pozrite sa, ako sme na tom teraz,“ myslí si republikánsky kandidát. Harrisová pri väčšine odpovedí svojho súpera vrtela s úsmevom hlavou. „To nie je pravda,“ bolo z jej strany počuť aj napriek vypnutým mikrofónom.
Americkej viceprezidentke Kamale Harrisovej sa v predvolebnej debate podarilo rozhodiť exprezidenta Donalda Trumpa a zatlačiť ho do defenzívy, uvádzajú svetové médiá vrátane agentúry Reuters alebo denníka The New York Times (NYT). Trump na jej výpady opakovane reagoval nepravdivými výrokmi či osobnými útokmi, uvádza denník. Podľa agentúry AP sa výkon Harrisovej zdal byť opakom júnového vystúpenia končiaceho prezidenta Joea Bidena.
Najstarší prezident v dejinách Spojených štátov si v televíznom dueli viedol tak zle, že sa dostal pod nevídaný tlak skorších spojencov a napokon z kampane odstúpil. Nová kandidátka Demokratickej strany Harrisová sa teraz predstavila s jasnými a sústredenými odpoveďami, ktorými zdôrazňovala rozdiely medzi sebou a Trumpom, píše AP. „Harrisová bola väčšinu času schopná podávať rázne a jasné oznámenie. Trump sa zdal byť naštvaný a v defenzíve,“ napísal NYT.
„Od chvíle, čo viceprezidentka Kamala Harrisová v utorok večer prišla na debatné pódium vo Philadelphii, bolo jasné, že mala jediný cieľ: dostať sa bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi pod kožu,“ komentoval zase debatu denník The Washington Post.
Podľa tohto denníka i ďalších médií sa to viceprezidentke vo vysielaní televízie ABC darilo. V bleskovom prieskume medzi televíznymi divákmi vypracovanom pre televíziu CNN uviedlo 63 percent respondentov, že víťazom duelu bola Harrisová. Web Politico pripomenul, že po júnovej debate v podobnej sondáži označili dve tretiny divákov za víťaza Trumpa.
Harrisová v takmer dvojhodinovom strete exprezidenta neustále podpichovala narážkami na jeho prehru v minulých voľbách, na jeho súdne kauzy, na bývalých spolupracovníkov, z ktorých sa stali Trumpovi kritici, alebo na návštevnosť jeho predvolebných mítingov. „Trump, ktorý si zakladá na tom, aké davy priťahuje, bol zjavne dopálený,“ napísali Reuters.
Podľa NYT exprezident na kritiku od súperky reagoval smršťou nepravdivých tvrdení, dezinformácií a osobných útokov.
Na rozdiel od júnovej debaty tentoraz dvojica moderátorov niektoré Trumpove výroky vyvracala ihneď po jeho odpovediach. Prezident z rokov 2017 až 2021 preniesol aj rad ďalších nepravdivých alebo zavádzajúcich výrokov, napríklad keď znovu vykresľoval výsledok minulých prezidentských volieb ako podvod alebo vyhlásil, že nemal nič spoločné so vpádom svojich stúpencov do sídla Kongresu 6. januára 2021.
Nepravdy však prednášala tiež Harrisová, ktorá okrem iného povedala, že Trump po odchode z úradu zanechal USA s najhoršou nezamestnanosťou od medzivojnovej Veľkej hospodárskej krízy. Na začiatku roka 2021 však miera nezamestnanosti predstavovala 6,4 percenta, čo podľa NYT zďaleka podmienku Harrisovej nespĺňa.
Trump sa dvakrát vyhol odpovedi na otázku, či chce, aby Ukrajina vyhrala vo vojne s Ruskom. Namiesto toho len vyhlásil, že chce, aby sa vojna skončila, napísal spravodajský server Politico.
„Chcem, aby sa vojna skončila. Chcem zachrániť životy,“ povedal Trump. Namiesto priamej odpovede tvrdil, rovnako ako už skôr, že vojnu vyrieši ešte pred nástupom do úradu rokovaním s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Na opätovnú otázku, či je v najlepšom záujme USA, aby Ukrajina vojnu vyhrala, Trump odpovedal, že je v záujme krajiny, aby táto vojna skončila. „Urobím to tak, že budem hovoriť s jedným, budem hovoriť s druhým. Dám ich dokopy,“ povedal Trump a dodal, že keby bol prezidentom on, ku konfliktu by „nikdy nedošlo“.
Harrisová už vo svojom prejave na záver zjazdu Demokratickej strany, na ktorom koncom augusta prijala svoju prezidentskú kandidatúru, sľúbila, že bude stáť na strane Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej agresii, a na strane spojencov v Severoatlantickej aliancii.
Zároveň dodala, že v prezidentskom úrade podnikne všetky potrebné kroky na obranu amerických záujmov proti Iránu a že sa nebude zhovárať s tyranmi a diktátormi.
Druhou citlivou témou diskusie boli potraty. Trump prišiel s teóriou, že niektoré štáty vykonávali potraty aj v deviatom mesiaci tehotenstva. „Dokonca tam zabíjali deti aj po narodení,“ vyhlásil a obvinil demokratov, že to podporujú. Na výrok o tom, že v Amerike na potratových klinikách lekári zabíjali už narodené deti, reagovali odmietavo aj moderátori.
