Vládna koalícia má parlamentnú väčšinu, preto je prinajmenšom zvláštne, že doposiaľ nedospela k dohode o obsadení funkcie predsedu Národnej rady. Skonštatoval to politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied.
Považuje to tiež za signál pre verejnosť o vzťahoch vnútri koalície, hoci je podľa neho zrejmé, že rozpad koalície pre túto otázku nemožno očakávať.
Neobsadený post predsedu Národnej rady neparalyzuje podľa politológa činnosť parlamentu, keďže podľa Ústavy Slovenskej republiky ho zastupujú podpredsedovia.
"Problémom je, že ústava nedefinuje, kto sa v prípade neprítomnosti alebo neobsadenia funkcie stáva povereným predsedom, podľa akého kľúča sa poverený predseda vyberá spomedzi podpredsedov. Je to prakticky v rukách neformálnych a ústavne neregulovaných dohôd na úrovni vládnej koalície," myslí si Marušiak.
Súčasný poverený predseda Národnej rady Peter Žiga (Hlas) plní všetky funkcie predsedu parlamentu. Problém by mohol podľa Marušiaka nastať, keby nebola obsadená funkcia prezidenta. "V tom prípade na predsedu parlamentu prechádzajú kompetencie napríklad v oblasti zvolania ustanovujúcej schôdze Národnej rady, menovania a odvolania premiéra a ostatných členov vlády, prijímanie ich demisie a podobne," ozrejmil.
Takisto by na predsedu Národnej rady prešla aj kompetencia na návrh vlády vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav a mobilizáciu ozbrojených síl. "V prípade, ak by nebola obsadená funkcia prezidenta ani predsedu parlamentu, by zrejme tieto úlohy mohol vykonávať iba poverený predseda," skonštatoval.
Politológ poukázal aj na to, že po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer) vykonávali funkciu v prípade predsedu vlády aj predsedu parlamentu poverení podpredsedovia. "Opäť, za hlavný problém považujem to, že ústava nepamätala na spôsob, akým sa tieto poverenia realizujú a aký je rozsah ich právomocí," uviedol.
Dôsledky súčasnej situácie v parlamente nemajú podľa Marušiaka vplyv na reputáciu Slovenska v zahraničí. "Podobné situácie sa bežne stávajú v demokratických režimoch, zatiaľ daná situácia neviedla k paralyzovaniu ústavných orgánov štátu," dodal s tým, že reputáciu Slovenska v zahraničí môžu ohroziť iné kroky, ako napríklad situácia z minulosti, ktorá vznikla paralyzovaním činnosti ústavného súdu či v situácii, keď prezident Slovenskej republiky neoprávnene blokoval vymenovanie niektorých sudcov v tomto orgáne.
Podľa koaličnej zmluvy patrí post šéfa Národnej rady strane Hlas, ktorá na funkciu nominovala svojho podpredsedu Richarda Rašiho. Na post si nárokuje aj SNS, pretože podľa šéfa strany Andreja Danka by bolo ideálne, keby tri vládne strany obsadili pozície troch najvyšších ústavných činiteľov.
Odvoláva sa na to, že prezidentom sa stal zakladateľ Hlasu Peter Pellegrini a premiérom je šéf Smeru Fico. Ten Danka podporuje vo funkcii, ale zdôrazňuje potrebu dohody v koalícii.
Premiér v sobotu povedal, že situácia sa môže vyvinúť tak, že buď sa stane predsedom Národnej strany Danko, alebo do konca volebného obdobia bude viesť parlament Žiga.
