Minister životného prostredia Tomáš Taraba dnes oznámil, že ho predstavitelia troch koaličných strán Smer, Hlas a SNS spolu s ministrom školstva Tomášom Druckerom a ministrom financií Ladislavom Kamenickým poverili zostavením konsolidačného rozpočtu.
Konsolidáciu vláda sľubuje v takom rozmere, aby neovplyvnila sociálny štandard Slovenska, čo pri viacerých príležitostiach spomenul premiér Robert Fico.
Tomáš Taraba vo svojom statuse na sociálnych sieťach uviedol, že cieľom rozpočtu je reagovať na obrovský nárast zadĺženia, ktorý bol podľa neho spôsobený neadresnou pomocou a premrštenými opatreniami predchádzajúcej vlády. „Miliardy sa rozhadzovali na neadresnú pomoc, na rôzne premrštené opatrenia, ktoré nepriniesli efekt a ako v prípade vakcín nakoniec skončili v koši,“ napísal Taraba.
Taraba zdôraznil, že je nevyhnutné zabezpečiť sociálnu únosnosť rozpočtu a zároveň ochrániť živnostníkov a malých podnikateľov. „Pre mňa je osobitne tiež dôležité, aby aj živnostníci a malí podnikatelia neboli teraz obeťou nezodpovedného šafárenia predošlej vlády,“ dodal.
Na podporu podnikateľského sektora vyzýva strana SaS, podľa ktorej vláda svojimi krokmi robí Slovensko menej atraktívnym pre podnikanie.
Ministrov teraz čakajú rokovania, ale atmosféra je podľa Tarabu v koalícii pracovne dobrá. „Verím, že sa dohodneme na kompromisnom návrhu,“ uzavrel. KDH pritom tvrdí, že “v koalícii to vrie” kvôli miestu predsedu Národnej rady.
Vládna koalícia má podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka v súčasnosti na stole približne 30 opatrení, z ktorých po dohode vyberie tie, ktoré sa zrealizujú. Deficit verejných financií by mal budúci rok klesnúť pod päť percent hrubého domáceho produktu, čo si vyžaduje opatrenia za viac ako 1,5 miliardy eur.
„Je najvyšší čas, aby minister Kamenický prišiel s tvrdým opatrením na banky,“ vyhlásil šéf SNS Andrej Danko. Tiež dodal, že pokiaľ by sa zdanili, prinieslo by to do rozpočtu 500 miliónov eur.
V poslednom čase sa skloňuje najmä daň z finančných transakcií, ktorú v súvislosti s konsolidačným balíčkom na stretnutí s prezidentom Petrom Pellegrinim spomenul aj premiér Robert Fico. Už dávnejšie sa tiež hovorilo o tom, že jej odhadovaný prínos by bol okolo 550 miliónov eur.
Ministerstvo financií pritom vylúčilo, že by plánovalo zaviesť bežným občanom zdaňovanie výberov z bankomatov či bankových prevodov.
Podľa informácií HN si však táto téma stále žije svojím životom. Pôvodný plán sa okresáva, ale celý zmietnutý zo stola nie je. Napriek tomu, že by sa daň skutočne nemusela dotknúť bežných občanov, pri právnických osobách, teda pri podnikateľoch a živnostníkoch, je už situácia iná. V hre je podľa zistenia HN práve možnosť, že by sa daň dotkla právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov.
„Urobím všetko pre to, aby dane platili banky, a nie naši ľudia, a aby mali ľudia stabilizované splátky hypotéky, za to sa budem biť,“ uviedol Danko na otázku, kto by vo výsledku transakčnú daň zaplatil.
Konsolidácia by sa mohla dotknúť aj živnostníkov. Keďže vláda v súčasnosti hľadá, z čoho vyskladá plánovaný 1,4-miliardový konsolidačný balíček, dá sa predpokladať, že bude mať dosah aj na nich. Tarabovo vyhlásenie preto rezonuje práve v súvislosti so zdanením podnikateľského sektora.
Podľa šéfa koaličnej SNS Andreja Danka sú živnostníci v súčasnosti predmetom diskusie.
„Je tlak na zrušenie či na úpravu paušálnych výdavkov, potom je otázka aj v prípade systému zdanenia, vôbec to zatiaľ nie je uzavreté, existujú rôzne varianty,“ prezradil pre HN šéf národniarov.
Ako však avizoval už viackrát v minulosti, za živnostníkov je ochotný zabojovať, čo to pôjde. „Ministerstvo financií má úvahy na rôzne systémy zdaňovania a budeme mať čo robiť ustáť tie súčasné zvýhodnené zdanenia,“ dodal Danko.
