Vojenskú základňu Kuzminka nájdete uprostred nekonečných juhoruských stepí asi hodinku jazdy severozápadne od Rostova na Done.
Vojenský priestor zaberajúci vyše sedemdesiat kilometrov štvorcových predstavuje už desať rokov jeden z hlavných nástupných bodov ruskej armády počas agresie proti Ukrajine a na jeho satelitných snímkach sú stále dobre viditeľná kasárne a vojenská technika.
„Je to jedna z hlavných ruských základní operácií vo vnútri Ukrajiny,“ konštatuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Kuzminku koncom augusta zaradil na zoznam 245 ruských vojenských objektov, ktoré by sa mohli stať cieľom ukrajinských útokov vykonaných s použitím amerických rakiet ATACMS. Teda v prípade, že by na to Washington dal súhlas.
Ukrajinská armáda taktickej balistickej strely s doletom až 300 kilometrov prvýkrát nasadila v októbri minulého roku a v posledných mesiacoch s nimi opakovane útočila na letecké základne na Kryme.
V máji Američania dokonca zrušili paušálny zákaz ich nasadenia na ciele na území Ruska, aby Ukrajincom pomohli zabrzdiť nástup nepriateľa na severe Charkovskej oblasti.
Lenže raketové útoky proti vojenským cieľom v ruskom vnútrozemí boli pre Bidenovu administratívu stále tabu. Nedávno dokonca vyšlo najavo, že pri vpáde ku Kursku Ukrajincom zatrhla nasadenie britských striel Storm Shadow odpaľovaných z lietadiel.
Bezpečnostní poradcovia Bieleho domu argumentovali, že nasadenie moderných zbraní na útoky v hĺbke Ruska nemá zmysel, pretože Rusi 90 percent lietadiel vykonávajúcich nálety kĺzavými bombami presunuli mimo ich dosahu. Ukrajinci by sa vraj mali skôr zamerať na Krym, obzvlášť keď rakiet nemajú nazvyš.
