Rozpočtová rada nedávno uverejnila aktualizáciu rozpočtového semafora. Schodok verejnej správy sa v tomto odhade posunul z 5,5 na 5,6 percenta HDP pre tento rok. V čom konkrétne spočíva rozdiel medzi šiestimi percentami, ktoré má vláda v rozpočte?
Náš aktuálny odhad deficitu ku koncu roku je 5,6 percenta HDP, čo je o štyri desatiny lepšie, než je v rozpočte, respektíve je to o niečo viac ako dve desatiny lepšie než posledný zverejnený vládny odhad. V tom rozdiele sú dva hlavné faktory. Prvý je, že bežné výdavky vlády idú o niečo pomalšie, čiže vláda ako keby nestíhala míňať takým tempom, ako si to naplánovala. Po druhé, aj niektoré investície idú pomalšie.
Špeciálne v obrane, čiže dodávky armádnej techniky, ktoré pôvodne boli plánované na tento rok, sa posúvajú až na budúci rok, a tým budú aj v deficite zarátané až budúci rok, až keď to bude dodané.
Výška hrubého dlhu Slovenska už dlhšie obdobie prekračuje všetky sankčné pásma dlhovej brzdy. Budú vláde hroziť nejaké ďalšie sankcie a splnila už všetky tie, ktoré sa spustili po minulé roky, či už aspoň formálne alebo aj reálne?
Všetky hranice dlhovej brzdy sú prekročené už tretí rok. Aktuálne je výška verejného dlhu 56 percent HDP, čo je mierny medziročný pokles. Dlh v pomere k HDP klesol vďaka tomu, že nominálny hrubý domáci produkt stúpol. Keďže sme zažili dva roky veľmi vysokej inflácie, tak sa to premietlo aj v tom, že nominálny HDP stúpol a dlhový pomer klesol, čiže je to ako keby nepriamy dôsledok vysokej inflácie.
Nie je to tým, že by sme začali lepšie hospodáriť. Do budúcnosti vidíme v našej prognóze, že dlh bude ďalej prudko rásť a o štyri roky môže byť niekde okolo 66 percent HDP. Najvyššia hranica dlhovej brzdy bude pritom 50 percent HDP. Od nej sa vzďaľujeme a je vcelku nulová šanca, že by sa v tomto alebo aj v budúcom volebnom období podarilo vláde dostať dlh pod čo len tú najvyššiu hranicu dlhovej brzdy.
Bude teda vláda v budúcnosti nevyhnutne čeliť ďalším sankciám?
