Nemecká automobilka Volkswagen (VW) oznámila v pondelok úsporné plány, ktoré počítajú s doteraz nevídanými krokmi. Aby ušetrila niekoľko miliárd eur, musí razantne zoškrtať náklady, čo so sebou ponesie aj prípadné uzavretie nemeckých tovární. Odbory sa proti plánom ostro ohradili.
Podľa agentúry Reuters by sa uzavretie malo týkať jednej montážnej továrne a jedného podniku na výrobu autodielov. Agentúra Bloomberg, ktorá oznámenie označila za bezprecedentné a za ďalší úder vláde kancelára Olafa Scholza dodala, že by išlo o prvé uzavretie tovární automobilky na nemeckom území v 87-ročnej histórii.
Vedenie spoločnosti zároveň oznámilo ukončenie programu garantovaných pracovných miest, ktorý bol v platnosti od roku 1994.
„Situácia je mimoriadne napätá a nedá sa vyriešiť jednoduchými škrtmi v nákladoch,“ uviedol šéf značky VW Thomas Schäffer v písomnom vyhlásení.
Generálny riaditeľ koncernu Volkswagen Oliver Blume označil za príčiny problémov zložitú ekonomickú situáciu, nárast konkurencie v Európe a upadajúce konkurencieschopnosť nemeckej ekonomiky.
Nemecký odborový zväz IG Metall označil oznámené kroky za nezodpovedné rozhodnutie, ktoré „otriasa základmi“ spoločnosti, ktorá je najväčším priemyselným zamestnávateľom v Nemecku a podľa tržieb najväčším výrobcom automobilov v Európe.
Odborová šéfka Daniella Cavallová v rozhovore na intranete Volkswagenu uviedla, že vedenie v posledných rokoch urobilo „mnoho chybných rozhodnutí“, vrátane toho, že neinvestovalo do hybridov alebo nebolo rýchlejšie vo vývoji cenovo dostupných elektromobilov.
Namiesto zatvárania závodov by malo predstavenstvo využívať synergie vo vnútri koncernu, tvrdí Cavallová. Odbory už podľa Reuters prisľúbili tvrdý odpor voči plánom vedenia automobilky.
VW celosvetovo zamestnáva okolo 650-tisíc ľudí, z toho takmer 300-tisíc v Nemecku. Odbory majú silné zastúpenie v dozornej rade, navyše ich často podporujú aj zástupcovia spolkovej krajiny Dolné Sasko, ktorá si v koncerne drží 20-percentný podiel.
Agentúra Bloomberg preto pripomína, že spory so zástupcami zamestnancov prispeli k pádu niektorých skorších šéfov vrátane Bernda Pischetsriedera, Wolfganga Bernharda či naposledy Herberta Diessa. Tí všetci sa neúspešne snažili o väčšie zefektívnenie prevádzky v nemeckých továrňach.
