Minuloročná megacunami sa obišla bez obetí, aj keď v mieste úplne zmietla vojenskú základňu. Analýza seizmických dát z miesta novo ukázala, že po prvej megavlne voda v úzkom fjorde zostala a niekoľko ďalších dní sa prevaľovala tam a späť – ako keď sa rozhýbe voda vo vani.
Angela Carrillová Ponceová a jej kolegovia z nemeckého geofyzikálneho centra GFZ s pomocou počítačových modelov a satelitných snímok zistili, že vlna s výškou jedného metra sa vo fjorde pohybovala ešte viac ako týždeň.
Svoje poznatky vedecký tím publikoval v časopise The Seismic Record. Varoval, že klimatická zmena urýchľuje topenie ľadovcov a permafrostu, čo zvyšuje pravdepodobnosť zosuvov pôdy. Tie potom môžu spôsobiť megacunami.
Podobné udalosti, hoci v menšom rozsahu, zaznamenali odborníci už niekoľkokrát. Napríklad v roku 2017 pád lavíny kamenia do fjordu Karrat vyvolal cunami, ktorá zaplavila dedinu Nuugaatsiaq, kde zničila 11 domov a zabila štyroch ľudí.
Cunami sú väčšinou spôsobené pohybmi litosférických dosiek, súvisiacimi so seizmickou činnosťou ako je zemetrasenie alebo výbuchy sopiek. Také vlny sa väčšinou utvoria na voľnom oceáne a pri pobreží sa potom zdvihnú do výšky niekoľkých jednotiek až desiatok metrov. Ničivá je najmä sila vlny.
Megacunami sa spravidla utvoria v dôsledku zosuvu pôdy a môžu spočiatku dosahovať výšku až niekoľko stoviek metrov. Príkladom je megacunami v aljašskej zátoke Lituya, ktorá v roku 1958 po zosuve pôdy dosiahla výšku cez 520 metrov.
