Americké politické leto, ktorému dominuje kampaň pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami, neveští nič dobré. V tomto supervolebnom roku sú americké prezidentské voľby suverénne najdôležitejšie. Nejde len o ich geopolitický význam, pre ktorý na ich výsledok všetci čakajú. Predurčia aj ekonomické smerovanie USA, čo bude mať vplyv na celú svetovú ekonomiku vrátane Slovenska.
So znepokojením poznamenávame, že z politiky sa vytrácajú skutočné riešenia, ktoré by nechali fungovať trh a zvyšovali by konkurencieschopnosť jeho hráčov. Naopak, v politickej súťaži sa čoraz viac presadzujú pseudoriešenia, kupovanie si voličských skupín zvyšovaním verejných výdavkov a neodôvodnenými reguláciami, čo v konečnom dôsledku vedie k narastaniu úlohy štátu v ekonomike a v spoločnosti.
Bohužiaľ, tento trend v plnej miere platí aj v USA. Už v predchádzajúcich voľbách vtedajší prezidentskí kandidáti Hillary Clintonová a Donald Trump súťažili v podstate len o to, kto americkým voličom ponúkne viac štátu. V aktuálnej kampani sa situácia opakuje, akurát Hillary Clintonovú vymenila Kamala Harrisová.
A zdá sa, že súťaž sa posunula ešte viac k hraniciam absurdnosti: kandidáti sa teraz vo svojich ekonomických víziách predháňajú, kto predloží nerozumnejší mix politík, ktorý spoľahlivo zničí nádeje na akýkoľvek zdravý rast ekonomiky.
V júli to vo Wall Street Journal zosumarizoval Mickey Levy z Hooverovho inštitútu: „Ekonomické platformy oboch prezidentských kandidátov sú presiaknuté protirastovými návrhmi. ... Kamala Harrisová... je nadupaná verzia typických demokratických politík. Vyznačuje sa výrazným zvýšením daní a výdavkov. Donald Trump... zdvihne clá... Zdá sa, že ani jeden z kandidátov sa nepoučil z histórie. Každých zhruba 100 rokov protekcionistické krídlo Republikánskej strany presadí výrazne vyššie clá. Výsledok nikdy nie je dobrý. ... na demokratickej strane... Harrisová... zahŕňa celý rad zvyšovania daní zameraných na bohatých daňovníkov. ... niektoré návrhy jednoducho ničia pracovné príležitosti, zatiaľ čo iné sú skutočne hrozivé. ... Čo sa stalo so zdravým rozumom?“
Zdravý rozum nezmizol, len ho voliči prestali voliť. V týchto voľbách zdravý rozum určite predstavoval napríklad bývalý kandidát na prezidenta a podnikateľ Vivek Ramaswamy. Ten kampaňoval s tézou, že Spojené štáty spravuje armáda nevolených a nikomu sa nezodpovedajúcich federálnych byrokratov.
A predložil aj veľmi konkrétne spôsoby a podrobné plány, ako znížiť ich moc vrátane zrušenia niekoľkých federálnych agentúr. Tento kandidát videl v znižovaní moci byrokracie „jedinečnú príležitosť, ktorá prichádza raz za generáciu“. Voliči ho však do Bieleho domu neposunuli.
Ak si do tohto textu dosadíte slovenské reálie, je v plnej miere platný aj na situáciu u nás. Alebo v hociktorej inej krajine. Až neriešenie problémov dospeje do beznádejnej situácie, keď voličom nezostane iné, len si zvoliť zdravý rozum. Ako naposledy v Argentíne.
