Čína, ktorá je najväčším staviteľom uhoľných elektrární na svete, v prvej polovici roka 2024 znížila počet povolení pre nové elektrárne takmer o 80 percent. Oznámila to v stredu environmentálna organizácia Greenpeace, pričom upozornila, že až čas ukáže, či nastal bod zlomu. Správa pochádza z agentúry Reuters.
V správe Greenpeace pre východnú Áziu, ktorá vychádza z oficiálnych údajov o schvaľovaní projektov, sa takisto uvádza, že kombinovaná veterná a solárna kapacita Číny vo výške 11,8 terawattu v prvom polroku prvýkrát prekročila kapacitu uhlia (11,7 TW) a tvorila 84,2 percenta všetkých nových kapacít pripojených do siete.
Čína zároveň uviedla do prevádzky 14 uhoľných elektrární s celkovou kapacitou výroby elektrickej energie 10,3 gigawattu, čo je o 79,3 percenta menej ako v prvom polroku 2023, uvádza sa ďalej v správe.
Expanzia veternej a solárnej energie bola silná a výstavba uhoľných elektrární sa spomalila, nie je však jasné, čo to znamená z pohľadu využívania fosílnych palív s vysokou uhlíkovou náročnosťou, uviedol vedúci projektov Greenpeace pre región východnej Ázie.
"Spomaľujú čínske provincie schvaľovanie uhoľných projektov, pretože už schválili tak veľa uhoľných projektov počas tohto päťročného plánu? Alebo sú to posledné záchvevy uhoľnej energie v rámci energetickej transformácie, v ktorej sa uhlie stáva čoraz menej praktickým?" položil si otázku zástupca environmentálnej organizácie a dodal, že odpoveď "ukáže len čas".
Výstavbu nových uhoľných elektrární Čína odôvodňuje záujmom o udržanie stability siete a zabezpečenie dodávok energie v obdobiach špičkového dopytu, ako napríklad počas rekordných horúčav, ktoré v júli zasiahli veľkú časť krajiny.
