Ruský prezident Vladimir Putin sa napriek vážnej situácii na juhozápade krajiny, kde pokračuje ukrajinská ofenzíva, vydal opäť do zahraničia. Zavítal do Azerbajdžanu, kde sa mu dostalo vrelého uvítania. Bozkávaciu procedúru s manželkou tamojšieho prezidenta, Mehriban Alijevovou, síce úplne nezvládol, ale inak bol počas pobytu v dobrej nálade.
So svojim náprotivkom Ilhamom Alijevom okrem iného rokoval o zemnom plyne alebo medzinárodných otázkach. Putin podľa ruských médií tiež vyjadril záujem Ruska podieľať sa na urovnaní arménsko-azerbajdžanského konfliktu, do ktorého Moskva nezasahovala a len sledovala, ako sa spojenecká arménska armáda necháva poraziť na hlavu.
"V oblasti energetiky sme podrobne analyzovali situáciu, ako v oblasti ropy a plynu, tak elektrickej energie. Aktívne spolupracujeme a som presvedčený, že budeme ďalej koordinovať našu činnosť," povedal v pondelok Alijev.
Putin na prvú návštevu Baku po rozpútaní vojny proti Ukrajine odcestoval v čase, keď na ruskom území zúria boje s ukrajinskými jednotkami, ktoré takmer pred dvoma týždňami zaútočili v Kurskej oblasti. Ruský prezident do krajiny pricestoval v nedeľu, späť do Moskvy zamieril v pondelok večer.
Stanica BBC usudzuje, že cesta svedčí o Putinovej snahe posilniť vzťahy so spojencami a predviesť podporu na medzinárodnej scéne v čase, keď sa ho Západ snaží izolovať. Analytik Fuad Šachbazov sa domnieva, že hlavné ciele Putinovej cesty súvisia s ekonomickými a hlavne energetickými otázkami.
Pokladá za možné, že Moskva a Baku sa dohodnú na dodávkach ruského plynu pre vnútorný trh Azerbajdžanu, čo by kompenzovalo zväčšenie vývozu azerbajdžanského plynu do Európy namiesto ruského plynu.
Alijev vzal Putina v rámci návštevy na prechádzku Baku nemeckým kolosom – pancierovaným maybachom. Dvojica tiež zavítala do miestnej pravoslávnej katedrály, ktorej ruský prezident venoval pozlátenú ikonu. Duchovní sa mu odmenili košmi s ovocím.
Ďalším cieľom Putinovej cesty do Baku podľa analytika Šachbazova môže byť posilnenie ruskej pozície v mierovom urovnaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom v záujme obnovenia ruského vplyvu na južnom Kaukaze.
"Je jasné a všetci o tom dobre vedia, že aj Rusko zápasí s krízami, predovšetkým na ukrajinskom smere, ale historické zapojenie Ruska do situácie na južnom Kaukaze v posledných rokoch nám velí, že sa nevyhnutne musíme podieľať na tomto dianí, samozrejme v rozsahu požadovanom stranami," uviedol Putin po rokovaní s Alijevom a prisľúbil, že o záveroch schôdzky bude informovať arménskeho prezidenta Nikolu Pašinjana.
Baku a Jerevan v posledných mesiacoch vedú priame rokovania o demilitarizácii hraníc a o uzavretí mierovej zmluvy. BBC upozornila, že tento mesiac obe krajiny z návrhu zmluvy vybrali bod o dopravnom spojením medzi Azerbajdžanom a Nachičevanom, čo je azerbajdžanské územie obklopené Arménskom, Iránom a Tureckom. Baku a Moskva si želali, aby príslušný cestný koridor kontrolovalo Rusko, ale Arménsko bolo proti.
Vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou ochladli po prehranej vojne s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach, pretože arménska vláda je nespokojná, že ho Rusko a ďalší postsovietski spojenci nepodporili. Následne sa Arménsko začalo opäť zbližovať so Západom, čo vyvolalo nespokojnosť Moskvy. K ochladeniu prispelo aj osobné napätie medzi Putinom a Pašinjanom.
Ešte pred Putinom do Baku – cestou cez Teherán – zavítal tajomník ruskej bezpečnostnej rady Sergej Šojgu, ktorý sa stretol aj s Alijevom. Návšteva podľa expertov mohla súvisieť s možnou eskaláciou konfliktu medzi Iránom a Izraelom. Podľa Šachbazova môže Rusko znepokojovať možnosť tajnej podpory Izraela zo strany Azerbajdžanu v prípade konfliktu medzi Iránom a Izraelom.
