Sú ich tisíce a príslušníci bezpečnostných zložiek vo väčšine prípadov pátrajú po ich autoroch a šíriteľoch márne. Letáky a plagáty, ktoré sa už niekoľko týždňov objavujú v českých a slovenských mestách, naznačujú, že po roku čaká krajinu opäť horúce leto.
Ich znenie je rôzne, no podstata rovnaká. Odmietajú politický kurz, ktorý Československo nabralo pod novým vedením, a vyzývajú ľudí na odpor, napríklad v podobe bojkotu verejnej dopravy, novín a časopisov, nákupov či na symbolické niekoľkominútové zastavenie práce.
Jedno však majú všetky výzvy spoločné – vyjadrujú nesúhlas s prítomnosťou sovietskych vojsk a žiadajú ich odchod. Tých vojsk, ktoré na územie Československa vtrhli 21. augusta 1968. A práve k prvému výročiu okupácie smerujú všetky protestné aktivity.
Čo sa v tento deň udeje, sa dá zatiaľ iba odhadovať, za posledný rok sa totiž mnohé zmenilo. Z politiky a verejného priestoru sa vytratili predstavitelia takzvaného obrodného procesu, reformy, ktoré uvádzali do života, sa zastavili, médiá zase podliehajú cenzúre a noví exponenti štátnej moci namiesto o demokratizácii hovoria o normalizácii, čo v ich ponímaní znamená návrat k starým pomerom.
Prvým mužom komunistickej strany a fakticky aj štátu je už štyri mesiace Gustáv Husák. Dobre vie, že za tento post vďačí sovietskemu vodcovi Leonidovi Brežnevovi. Práve jeho musí presvedčiť, že má situáciu pevne v rukách a dokáže v krajine udržať poriadok.
A veľmi dobre vie i to, že práve augustové výročie bude pre neho veľkou skúškou, v ktorej sa musí osvedčiť. Tomu zodpovedá aj jeho rétorika.
„Ak sa niekto znovu pokúsi z nášho štátu urobiť džungľu, zmetieme ho z politického života ako špinavú penu!“ vyhlasuje v júli 1969 na aktíve severomoravských komunistov.
