Stovky Srbov dnes protestovali proti plánu vlády v Prištine znovuotvoriť v Mitrovici pre automobily most cez rieku Ibar. Organizátori uviedli, že sa v meste na severe Kosova necítia bezpečne, a sťažovali sa na údajný útlak zo strany kosovských úradov. Informovali o tom srbské a kosovské médiá.
Most od seba oddeľuje južnú časť Mitrovice s albánskou väčšinou a severnú časť, kde prevládajú Srbi. Barikády či zábrany na moste sa v povojnovom období stali symbolom srbského odporu proti snahe Kosova získať plnú kontrolu nad severom krajiny.
Most je teraz otvorený iba pre peších, iné mosty v etnicky rozdelenom meste však fungujú normálne aj pre automobilovú dopravu.
Vláda premiéra Albina Kurtiho v polovici júla oznámila, že chce most v centrálnej časti mesta plne sprevádzkovať. Krajiny takzvanej kvinty, teda Spojené štáty, Británia, Nemecko a Taliansko, však minulý týždeň varovali, že znovuotvorenie v tejto chvíli nepodporujú.
Trvalé napätie na severe Kosova sa vystupňovalo v novembri 2022, keď miestni Belehradom podporovaní Srbi opustili kosovské inštitúcie.
V dôsledku srbského bojkotu miestnych volieb sa do čela severokosovských okresov dostali etnickí Albánci. Situácia kulminovala v septembri 2023, keď ozbrojená skupina Srbov napadla kosovskú políciu a zabila jedného príslušníka. Polícia následne troch Srbov zastrelila.
Kosovská vláda začiatkom roka zakázala používať dinár s cieľom zamedziť vyplácaniu peňazí tým, čo označuje za srbské paralelné inštitúcie na severe Kosova. Išlo o jedno z radu opatrení, ktorým sa Kurtiho kabinet v posledných rokoch snaží obmedziť vplyv Belehradu na severe krajiny. Tento týždeň nechala jeho vláda uzavrieť deväť pobočiek srbskej pošty na severe Kosova s odôvodnením, že v krajine fungovali bez povolenia.
"Necítime sa tu bezpečne," povedal podľa stanice RFE/RL zvolávateľ dnešnej demonštrácie, bývalý sudca súdu v severnej Mitrovici Nikola Kabašić.
Podľa neho miestni Srbi čelia "útoku a agresii" kosovských úradov s cieľom vyhnať ich z Kosova. Dodal, že most sa môže otvoriť len vtedy, keď sa na tom dohodnú všetky strany v rámci dialógu Srbska a Kosova o normalizácii vzťahov sprostredkovaného Európskou úniou.
Napätie medzi Belehradom a Prištinou trvá už od vojny v rokoch 1998 až 1998 medzi srbskými silami a povstalcami z radov kosovských Albáncov, ktorá viedla k zásahu NATO proti Belehradu.
Kosovo následne v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť, ktorú Belehrad odmieta uznať. Na severe Kosova žije niekoľko desiatok tisíc Srbov. Oni aj vláda v Belehrade sa sťažujú na systematický útlak zo strany Kosova. Priština to odmieta s tým, že chce Srbov integrovať do svojich inštitúcií a vykonávať správu nad celým svojím územím.
