Slovenská ekonomika prejavila značnú odolnosť voči negatívnym šokom spôsobeným pandémiou a vojnou na Ukrajine, ako aj súvisiacou energetickou krízou. Naopak, jej zraniteľným miestom naďalej ostávajú verejné financie. Poukázala na to Národná banka Slovenska (NBS) v tohtoročnom vydaní publikácie venovanej štrukturálnym výzvam pre ekonomiku.
"Krízový vývoj si vyžiadal zavedenie viacerých podporných schém financovaných či už z domácich verejných zdrojov, alebo z rozpočtu Európskej únie (EÚ) a viedol k nárastu rizík v oblasti verejných financií. Indikátor S2 od Európskej komisie napriek miernemu medziročnému zlepšeniu naďalej indikuje najvyššie riziko dlhovej udržateľnosti v EÚ," upozornila centrálna banka.
Spomenutý indikátor sleduje nutnosť úpravy hospodárenia verejných financií pre zvládnutie verejného dlhu krajiny v budúcnosti. Za Slovensko je tvorený najmä dvoma faktormi - vysokým súčasným deficitom verejných financií a vysokými očakávanými nákladmi spojenými so starnutím populácie.
NBS pripomenula, že podľa najnovšej správy Európskej komisie vzrastú v roku 2070 výdavky Slovenska súvisiace so starnutím populácie oproti súčasnosti o 6,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) ročne, čo znamená tretiu najhoršiu pozíciu z členských krajín únie.
Približne polovica tohto nárastu bude tvorená výdavkami na samotné dôchodky, druhú polovicu tvoria najmä vyššie výdavky na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť.
Udržateľnosť verejných financií pritom podľa NBS nie je vzdialená téma, ktorá sa prejaví až v budúcnosti, ale prvé náznaky vidíme už v súčasnosti.
Hospodárenie dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne je dlhodobo deficitné a potrebuje financovanie zo štátneho rozpočtu. "Kým v predcovidových rokoch 2015 - 2019 to bolo priemerne ročne menej ako 300 miliónov eur, počas pandémie táto úroveň vyskočila na bezmála 800 miliónov eur," vyčíslila banka s tým, že schválený rozpočet uvažuje dokonca s viac ako dvojnásobnou hodnotou.
Deficit dôchodkového systému tak bude v najbližších rokoch tvoriť viac ako 20 percent celkového schodku verejných financií.
Keď sa deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré bude v najbližšom období predstavovať podľa odhadov NBS približne 1,5 percenta HDP, navýši o dodatočné náklady vyvolané starnutím populácie, môže tento deficit bez navýšenia príjmov za poistné dosiahnuť v budúcnosti až 7,5 percenta HDP.
"Naša ekonomika tak stojí pred zásadnou výzvou ozdraviť verejné financie a zastabilizovať rast dlhu v strednodobom horizonte a zároveň sa pripraviť na budúce fiškálne náklady starnúceho obyvateľstva," avizovala NBS.
