Slovensko je obyčajná montážna dielňa Západu, hovoria o nás často zlé jazyky. Áno, v minulosti to tak naozaj mohlo vyzerať. Dnes však vidíme, že u nás domáci aj zahraniční investori implementujú tie najmodernejšie technológie, ktorých produkcia generuje vysokú pridanú hodnotu a ich obsluha sa nezaobíde bez vysokokvalifikovaných pracovníkov.
Ďalším krokom bol však vždy zisk povestného rodinného striebra v podobe výskumu a vývoja, ktorý si firmy spravidla držia blízko pri tele, najčastejšie v domovskej krajine. Postupne sme dokázali zlomiť aj tento zdanlivo neprekonateľný problém.
Jedným z najaktuálnejších príkladov, keď sme pritiahli výskumno-vývojové pracovisko, je rozmach jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku, Schaefflera. Ten u nás len minulý rok otvoril úplne nové výskumno-vývojové centrum zamerané na elektromobilitu za 20 miliónov eur. Prácu si v ňom našlo 500 vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Netreba zdôrazňovať, že vzhľadom na ich špecializáciu ide o lepšie zarábajúcich ľudí.
Aj napriek ich vyššiemu ohodnoteniu sa však vyplatia. Podľa šéfa fabriky Milana Jurkyho posilňujú kompetencie slovenskej bázy a pri získavaní projektov poskytujú „unikátnu výhodu aj z hľadiska interného prostredia v rámci skupiny“.
Ako sa však zdá, tento typ pracovníka by mohol byť pre slovenské firmy opäť nákladnejší, čo pochopiteľne ohrozuje príchod nových R&D – a teda výskumno-vývojových – kapacít, prípadne udržanie si tých starých.
„V poslednom období sa nám podarilo na Slovensko pritiahnuť viacero výskumno-vývojových pracovísk. Okrem toho potrebujeme v priemysle množstvo špecialistov na sofistikované zariadenia, ktoré používame, a zároveň pomerne často počúvame o ďalšom možnom progresívnom zdaňovaní,“ uviedol v rozhovore pre HN šéf Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek.
