Slovensko patrí medzi krajiny Európy s nižšou pravdepodobnosťou, že deti prekonajú vzdelanie ich rodičov. Vyššia medzigeneračná mobilita, najmä v oblasti vzdelávania, pritom vedie k robustnejšiemu hospodárskemu rastu a znižovaniu chudoby. Vyplýva to z publikácie Štrukturálne výzvy 2024, ktorú zverejnila Národná banka Slovenska.
"Absolútna medzigeneračná mobilita na Slovensku pre kohortu 1980 je medzi najnižšími v Európe, kde len asi tretina detí narodených v rokoch 1980 až 1989 dosiahla vyššie vzdelanie ako ich rodičia," uviedla NBS.
Spoločne s Českou republikou, Maďarskom a Bulharskom tak Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mobilitou. Ako doplnila, Portugalsko, Španielsko, Cyprus a Holandsko sa vyznačujú najvyššou absolútnou mobilitou v rámci tejto kohorty.
Ako skonštatovala NBS, podpora medzigeneračnej mobility je kritická pre dlhodobý ekonomický úspech a sociálny pokrok. "Politiky zamerané na zvýšenie relatívnej mobility zlepšujú alokáciu ľudských a finančných zdrojov, čím znižujú ekonomické neefektívnosti. Tieto politiky by mali byť orientované na poskytovanie rovnakých príležitostí v prístupe k vzdelaniu a zamestnaniu," podotkla s tým, že to napomáha udržateľnému rastu a zlepšuje sociálnu pohodu.
Absolútna vzostupná medzigeneračná mobilita meria, do akej miery je životný štandard jednej generácie vyšší ako životný štandard ich rodičov. Konkrétne, či deti dosiahnu vyššiu úroveň životného štandardu ako ich rodičia. Relatívna medzigeneračná mobilita je miera, do akej je životná úroveň jednotlivca závislá od životnej úrovne jeho rodičov.
