Protesty domorodého obyvateľstva v Karibiku, rastúca nespokojnosť na ostrovoch v Indickom oceáne či krvavé nepokoje v Pacifiku. Aj toto v ostatnom čase trápi vládu v Paríži. Prezident Emmanuel Macron musí riešiť nielen nárast krajnej pravice v kontinentálnom Francúzsku, ale tiež stúpajúce napätie na zámorských územiach tejto bývalej koloniálnej mocnosti.
Symbolom vzbury proti „utláčaniu“ pôvodnej populácie zo strany Paríža sa najnovšie stala Nová Kaledónia, skupina ostrovov v juhovýchodnej Melanézii. V uplynulých týždňoch sa tam uskutočnila séria masových demonštrácii domorodých obyvateľov, takzvaných Kanakov. Protesty si vyžiadali niekoľko mŕtvych, desiatky zatknutých a stovky zranených.
Takmer 240-tisícové súostrovie, ktorého územie predstavuje niečo vyše tretiny rozlohy Slovenska, sa dlhodobo usiluje o nezávislosť od Paríža. Ten to však Novokaledónčanom v žiadnom prípade nechce umožniť. Práve naopak – posilňuje svoju policajnú kontrolu nad týmto súostrovím vzdialeným od Francúzska asi 17-tisíc kilometrov. Výsledkom je ešte väčšia polarizácia medzi francúzskymi prisťahovalcami a domácimi obyvateľmi.
1. Ako si Paríž udržiava vplyv v bývalých kolóniách?
Francúzsko patrilo celé stáročia medzi námorné a koloniálne veľmoci. Ovládalo veľkú časť severnej aj subsaharskej Afriky. Kolónie na čiernom kontinente si zväčša v 60. rokoch minulého storočia vydobyli nezávislosť od Paríža, neraz i za cenu krvavej niekoľkoročnej vojny, ako to bolo v prípade Alžírska.
