Našu dobu poznačila hlboká úzkosť, povedala v zhruba hodinovom prejave pred europoslancami doterajšia šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá dnes v Európskom parlamente usiluje o znovuzvolenie do funkcie.
Hovorila o obavách občanov Európskej únie i o prioritách Európskej komisie na najbližších päť rokov, ktorými majú byť najmä konkurencieschopnosť a bezpečnosť, o dodržaní klimatických cieľov či o posilnení obrany.
Zároveň kritizovala cestu maďarského premiéra Viktora Orbána do Moskvy, zdôraznila trvajúcu potrebu pomáhať Ukrajine čeliacej ruskej agresii a vyzvala na ukončenie zabíjania v Pásme Gazy a na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu formou dvojštátneho riešenia, teda existencie štátov Izrael a Palestína.
Nedávna Orbánova cesta do Moskvy, kde rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nebola mierovou misiou, ale misiou appeasementu, povedala von der Leyenová s odvolaním sa na politiku ústupkov a zmierenia. Za svoje slová namierené proti premiérovi krajiny, ktorá od júla na pol roka predsedá Rade EÚ, si vyslúžila dlhý potlesk.
Len dva dni po Orbánovej návšteve zasiahli Putinove rakety detskú nemocnicu v Kyjeve, pripomenula šéfka Európskej komisie. "Útok nebol chyba - bol to odkaz. A my tiež musíme mať silný odkaz - že Európa bude stáť s Ukrajinou tak dlho, kým to bude potrebné. To je náš odkaz," uviedla von der Leyenová za ďalšieho silného potlesku.
"Prvýkrát po desaťročiach je naša sloboda ohrozená. (...) Verím preto, že nastal čas vybudovať skutočnú Európsku obrannú úniu," uviedla bývalá nemecká ministerka obrany. Členské štáty by si podľa nej mali ponechať zodpovednosť za svoje armády, pričom pilierom kolektívnej obrany zostane NATO.
"Musíme vytvoriť jednotný trh pre obranu. (...) Musíme vytvoriť spoločné európske projekty - napríklad komplexný systém vzdušnej obrany," uviedla a doplnila, že veľkú výzvu predstavuje aj kyberbezpečnosť.
Nemecká politička sa vyjadrila aj ku konfliktu na Blízkom východe. "Krviprelievanie v Pásme Gazy musí okamžite prestať," vyhlásila a dodala, že bezpečnosť všetkých strán zaručí len spoločná existencia štátu Izrael a štátu Palestína.
"Priveľa detí, žien a civilistov zahynulo pre izraelskú odpoveď na brutálny teror Hamasu. (...) Potrebujeme okamžitý pokoj zbraní, okamžité prepustenie izraelských rukojemníkov a musíme sa pripraviť na to, čo príde potom," povedala von der Leyenová.
Súčasťou prejavu boli aj klimatické ciele 27-členného bloku vrátane zmienky o takzvanej Zelenej dohode pre Európu, ktorá bola jednou z hlavných tém doterajšieho funkčného obdobia von der Leyenovej.
Dnes sľúbila, že sa bude "pragmaticky" držať záväzkov urobených v Zelenej dohode a počíta s množstvom ďalších opatrení - okrem iného sa právne zaviazať k cieľu EÚ znížiť emisie o 90 percent do roku 2040. Zároveň je však podľa nej potrebné pomôcť európskemu priemyslu a udržať jeho konkurencieschopnosť, čo by mala priniesť nová dohoda o čistom priemysle.
Súčasná doba je podľa šéfky EK poznačená hlbokou úzkosťou. Von der Leyenová spomenula obavy mladých ľudí i rodín ohľadom nákladov na bývanie či budúcnosti planéty, alebo tlak, ktorému čelia poľnohospodári a firmy.
Zároveň vyhlásila, že si tieto problémy uvedomuje a že ich pomôže prekonať len silná Európa. Aj preto chce, aby v novej Európskej komisii bol komisár pre otázky bývania.
"Nikdy neprijmeme, aby demagógovia a extrémisti zničili náš spôsob života," zdôraznila s tým, že je pripravená spolupracovať so všetkými demokratickými silami v Európskom parlamente.
"Ukazuje sa, koľko toho máme spoločného napriek všetkým rozdielom," dodala von der Leyenová v prejave, ktorý predniesla striedavo v angličtine, francúzštine a nemčine.
Pripomenula tiež predchádzajúcich päť rokov, ktorá poznačila pandémiu covidu-19 a ruská invázia na Ukrajinu, prvé vystúpenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Európskom parlamente či tohtoročné úmrtie väzneného ruského opozičníka Alexeja Navaľného.
