Estónska premiérka Kaja Kallasová dnes odovzdala prezidentovi pobaltskej krajiny Alarovi Karisovi svoju rezignáciu. Informovala o tom stanica ERR. Ministerskú predsedníčku európski lídri nominovali na post novej šéfky diplomacie Európskej únie, do funkcie ju ešte musí potvrdiť Európsky parlament.
Rezignáciu Kallasová odovzdala hlave štátu dnes ráno pri krátkom stretnutí v prezidentskom paláci v metropole Tallinn. Estónsko viedla ako prvá žena na čele vlády 3,5 roka.
"Bola to doba plná kríz a míľnikov ako koronavírus, hospodárska recesia a vojna v Európe, keď Rusko svojou agresiou na Ukrajine zničilo naše doterajšie predstavy o bezpečnosti," zhrnul Karis prekážky, s ktorými sa krajina musela počas vlády Kallasovej stretávať.
Demisia premiérky automaticky znamená koniec celého kabinetu, v ktorom zasadá stredopravá Reformná strana, sociálni demokrati a liberálne Estónsko 200. Kallasová a jej ministri budú pokračovať do chvíle, keď zloží prísahu nový kabinet. To sa očakáva na konci tohto mesiaca alebo na začiatku augusta.
Reformná strana v júni oznámila, že vybrala stranícku veteránku a ministerku pre klímu Kristen Michalovú ako kandidátku na premiérku. Nomináciu bude musieť schváliť prezident a estónsky parlament, kde má súčasná vládna koalícia pohodlnú väčšinu.
Kallasová patrí v Európe k najvýraznejším zástancom Kyjeva v jeho obrane pred ruskou inváziou, ktorá sa začala vo februári 2022. Ruského prezidenta Vladimíra Putina označila za vojnového zločinca a jej vláda rýchlo poskytla napadnutej Ukrajine rozmanitú pomoc, vrátane dodávok zbraní, ako sú protitankové a protilietadlové strely, húfnice, munície, delostrelecké vybavenie či granátomety. Rusko na ňu a ďalších pobaltských činiteľov tento rok vo februári vydalo zatykač.
