Pred vyše ôsmimi storočiami prvýkrát na seba masovo narazili kresťania a moslimovia. Za takmer dvesto rokov toto premeriavanie síl, ktoré poznáme ako križiacke výpravy, vyprodukovalo mnoho násilia.
No starému kontinentu prinieslo okrem zmarených životov i myšlienkové koncepty či konkrétne „objekty“, ktoré dnes berieme ako samozrejmosti. Pri pohľade na ne zistíme, že premiešavanie kultúr nemusí byť takým zlom, ako tvrdia poniektorí.
Krížové výpravy sú fenoménom fascinujúcim nielen historikov, ale i laických nadšencov, autorov či filmárov. My sa však nebudeme ponárať do komplikovaných vojenských a politických vzťahov, ale pozrieme sa na zdanlivé maličkosti, ktoré prúdili opačným smerom ako davy rytierov, ale i obyčajných ľudí zaštiťujúcich sa ušľachtilým cieľom oslobodiť Boží hrob. Pretože toto bolo hlavným a oficiálnym mottom a výzvou, s ktorou prišiel v roku 1095 pápež Urban II. na koncile v Clermonte.
