Litva plánuje odstúpiť od medzinárodného dohovoru zakazujúceho používanie kazetovej munície vzhľadom na pokračujúcu vojnu Ruska proti Ukrajine. V strede o tom rozhodli zákonodarcovia tejto pobaltskej krajiny. Informujeme o tom podľa tlačovej agentúry DPA.
Vláda schválila návrh ministerstva obrany, ktorý bude predložený na rokovanie parlamentu. Potom to musí ešte odobriť litovský prezident Gitanas Nauséda.
Rezort obrany uviedol, že zrušenie dohody o kazetovej munícii má zmysel, pretože situácia v oblasti národnej bezpečnosti v Litve a hrozby, ktorým je vystavená, sa zásadne zmenili.
Litva hraničí s Kaliningradskou oblasťou - ruskou exklávou pri Baltskom mori - a Bieloruskom, najbližším spojencom Ruska. Všetky pobaltské štáty (Estónsko, Litva, Lotyšsko) sprísnili svoju obrannú a bezpečnostnú politiku po februári 2022, keď Moskva začala na Ukrajine totálnu vojenskú agresiu.
Väčšina krajín v regióne sa taktiež nepripojila k Dohovoru o kazetovej munícii, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2010 a podpísalo ho viac ako 100 štátov.
Kazetovú muníciu tvoria malé bomby uzavreté v kontajneroch, ktoré možno odpáliť zo zeme alebo zo vzduchu. Následne sa rozptýlia na rozsiahlom území, pričom mnohé z nich pri kontakte nevybuchnú a zostávajú naďalej nebezpečné.
Ministerstvo obrany tvrdí, že Litva by mala mať možnosť používať kazetovú muníciu ako veľmi účinný obranný prostriedok. Aj Rusko a Bielorusko by ju v prípade ozbrojeného konfliktu nepochybne použili a poskytlo by im to vojenskú výhodu, uviedlo ministerstvo vo Vilniuse.
"Aj keby spojenci chceli použiť tento nástroj na našom území, nemohli by to urobiť, dokonca ani prepraviť ho cez Litvu. Úplne to narúša rovnováhu celého východného krídla a treba to bezpochyby riešiť," povedal litovský minister obrany Laurynas Kasčiunas.
Estónsko, Lotyšsko, Fínsko, Poľsko ani USA nie sú signatármi CCM.
