V piatkových parlamentných voľbách v Mongolsku si udržala väčšinu vládnuca sociálnodemokratická Mongolská ľudová strana, ale len s tesným náskokom pred opozíciou, ktorá výrazne posilnila.
Uviedla to dnes agentúra AP s odvolaním sa na takmer úplné výsledky. Mongolská ľudová strana podľa predbežných výsledkov zverejnených dnes ráno získala 68 z celkovo 126 poslaneckých mandátov. "Znamená to, že sme voľby vyhrali," povedal premiér Luvsannamsraj Ojun-erdene, ktorý je súčasne šéfom vládnej strany.
Výsledok sa však javí byť neúspechom pre premiéra a jeho stranu, ktorá v predchádzajúcich voľbách v roku 2020 získala 62 zo 76 kresiel v parlamente; v novom parlamente, rozšírenom o 50 poslancov, bude mať oveľa menej dominantnú pozíciu, poznamenala AP.
Podľa prepočtov mongolských médií bude mať opozičná Demokratická strana 42 poslancov, čo pre ňu predstavuje veľký skok oproti predchádzajúcim voľbám. Zvyšných 16 kresiel zrejme obsadí stredopravá strana HUN a dve menšie zoskupenia.
Konečné výsledky ešte neboli oficiálne oznámené vzhľadom na ťažkosti so zbieraním údajov zo vzdialených končín rozľahlej krajiny. Hlasy sa sčítavajú ručne, a tak konečné výsledky by podľa rozhlasovej stanice Hlas Ameriky mali byť oznámené neskôr počas dnešného dňa.
Šéf vlády podľa agentúry TASS hovoril o tom, že v parlamente, zvanom Veľký štátny chural, bude prvýkrát zastúpených päť strán, ktoré podľa predbežných výsledkov prekonali štvorpercentný volebný prah.
Pritom 78 poslancov sa volilo väčšinovo a 48 proporčne, dodala TASS a pripomenula, že víťazná strana vytvára vládu a nominuje premiéra. Predvlaňajšia zmena ústavy umožňuje, aby ministri boli súčasne aj poslanci. Mongolská ľudová strana je pri moci od roku 2016.
"Ľudia v týchto voľbách potrestali chyby vládnucej strany," vyhlásil predseda Demokratickej strany Gantumur Luvsannyam.
Vládnej strane uškodili problémy s korupciou a neuspokojivá ekonomická situácia v krajine, verejnosť frustrujú hlavne vysoké životné náklady a nedostatok príležitostí pre mladých ľudí, ktorí tvoria takmer dve tretiny populácie.
Mongolské hospodárstvo poznamenala pandémia choroby covid-19 a tiež dopady vojny na Ukrajine, ktorú začalo Rusko inváziou vo februári 2022. Ľudia kritizujú aj zlé využívanie obrovského nerastného bohatstva Mongolska, kde sú náleziská medi, uhlia, zlata či uránu. Medzi ľuďmi je podľa VoA rozšírený názor, že výnosy z ťažby uhlia hromadí bohatá elita.
Mongolských pastierov navyše tento rok postihli extrémne mrazy, v dôsledku ktorých uhynulo vyše sedem miliónov kusov hospodárskych zvierat. Mrazom predchádzalo letné sucho, takže si zvieratá nevytvorili dostatok tukových zásob, aby drsnú zimu prežili. Krajinu trápi tiež vysoká nezamestnanosť a rastúca inflácia.
V mongolskej politike dominujú muži, ale strany mali tento rok zákonnú povinnosť zabezpečiť, aby najmenej 30 percent kandidátov boli ženy. Predbežné výsledky podľa VoA naznačujú, že štvrtinu miest v parlamente obsadí poslankyňa. oproti 17 percentám v roku 2020.
Mongolsko, ktoré je vkliesnené medzi autokratické Rusko a Čínu, sa v roku 1990 stalo demokratickou krajinou, čím sa skončilo takmer sedem desaťročí vlády komunistickej Mongolskej ľudovej revolučnej strany. Tá sa v demokratickej ére premenila na stredoľavú stranu a teraz vládne pod názvom Mongolská ľudová strana.
Kritici vlády ale v posledných rokoch upozorňujú na opätovné obmedzovanie slobody tlače a právneho štátu. Podľa Sant Maral Foundation, hlavného nezávislého inštitútu pre prieskum verejnej mienky v krajine, si teraz viac ako tretina obyvateľov myslí, že sa Mongolsko "mení na diktatúru", napísala agentúra AFP.
