Európska únia aj Spojené štáty majú spoločný záujem podporovať jadrovú energetiku. Uviedol to pre TASR výkonný podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý sa vo štvrtok predpoludním zúčastnil na Austrian World Summit - medzinárodnom podujatí venovanom ochrane klímy, ktoré sa konalo vo Viedni pod záštitou zakladateľa tohto podujatia Arnolda Schwarzeneggera a rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena.
Šefčovič, ktorý je v eurokomisii zodpovedný za implementáciu Európskej zelenej dohody, pre TASR potvrdil, že spolu s bývalým guvernérom Kalifornie Schwarzeneggerom sa na tomto podujatí vyjadrili v prospech jadrovej energetiky, ktorá prispieva k cieľom dekarbonizácie a znižovania emisií pri výrobe elektriny. Upozornil, že v EÚ sa v tejto súvislosti dokonca hovorí o "renesancii" jadrovej energetiky.
"To je pozitívne vnímané aj našimi americkými partnermi, čo je dôležité, pretože naozaj ide o technológiu nízkouhlíkovú, kde máme v Európe veľmi silné know-how, a preto treba túto technológiu využívať čo najviac," uviedol slovenský eurokomisár.
V tejto súvislosti pripomenul, že eurokomisia pred pár mesiacmi založila Alianciu pre malé modulárne reaktory a je to technológia, na ktorej EÚ spolupracuje aj so Spojenými štátmi. Veľký pokrok hlási napríklad Francúzsko a dodal, že aj Slovensko a Česká republika majú záujem o tento typ reaktorov.
"Bude na nás, na Európskej únii, ako rýchlo dokážeme postúpiť jednak na vývoji, a potom celkovo na štandardizácii pri povoľovacích konaniach, aby tie malé modulárne reaktory boli využívané čím skôr a aby sme boli prvými ekonomikami, ktoré túto technológiu budú využívať," opísal situáciu Šefčovič.
Spresnil, že EÚ odhaduje zavedenie prvých takýchto reaktorov od piatich do desiatich rokov, lebo ide o komplexnú technológiu, dôležité však je, že sa v EÚ odbúralo tabu spájané s jadrovou energetikou a mnoho členských krajín uvažuje nielen o predlžení funkčnosti svojich jadrových elektrárni, ale aj ako vybudovať a spustiť nové reaktory.
"Je viacero členských krajín, ktoré majú záujem, aby sa táto technológia využívala v EÚ a tu sa zhodujeme s USA, že máme spoločný cieľ," vysvetlil.
Dodal, že nová Európska komisia, ktorá sa sformuje po eurovoľbách a po letných prázdninách, bude mať záujem pokračovať v týchto ambíciách, lebo boj s klimatickou zmenou sa ukazuje ako náročnejší, než sa pôvodne ukazovalo a Únia bude potrebovať všetky nízkouhlíkové technológie, ktoré budú dostupné.
"Únia v roku 2050, keď chce byť uhlíkovo neutrálna, bude potrebovať trikrát viac elektriny ako dnes, čo bez jadrovej energetiky nebude možné dosiahnuť," odkázal Šefčovič.
