Prístup k internetu a jeho používanie je spojené s vyššou mierou životnej spokojnosti a sociálnej pohody. Podľa serveru BBC News to vyplýva zo štúdie Oxfordského internetového inštitútu (OII), ktorý skúmal údaje zo 168 krajín.
V mnohých častiach sveta, vrátane Európy, viedli obavy z vplyvov používania internetu k prijatiu nových zákonov. Správa ale dospela k záveru, že celkové výhody internetového pripojenia ukazujú, že regulačné orgány, ktoré uvažujú o prísnejších zákonoch, by sa mali opierať o údaje a nemali by sa "riadiť anekdotami".
"Predpokladám, že táto práca bude v istom zmysle vnímaná v kontraste s druhom súčasnej spoločenskej konverzácie okolo technológií," uviedol hlavný autor štúdie Andrew Přibylski z Oxfordskej univerzity.
"Ak chceme urobiť online svet bezpečným pre mladých ľudí, nemôžeme do toho ísť so zbraňou v ruke, pevným presvedčením a univerzálnym riešením – musíme sa naozaj uistiť, že sme citliví voči tomu, aby naše názory zmenila dáta," dodal.
Štúdia sa konkrétne nezaoberala sociálnymi sieťami, na ktoré sa zameriava väčšina najostrejších diskusií o bezpečnosti na internete, ale zvolila širší prístup k hodnoteniu internetového pripojenia.
Výskumníci analyzovali údaje zozbierané v rokoch 2006 až 2021 od dvoch miliónov osôb vo veku 15 až 99 rokov z celého sveta, vrátane krajín Latinskej Ameriky, Ázie a Afriky. Zistili, že ľudia, ktorí mali prístup k internetu alebo ho aktívne používali, uvádzali vyššiu mieru životnej spokojnosti a sociálnej pohody.
Profesor štatistiky Kevin McConway uviedol, že ide o veľmi široko poňatý, ale napriek tomu užitočný výskum. "Je to východiskový bod a keď nič iné, tak veľmi vážne spochybňuje názor, ktorý zastávajú niektorí ľudia, že internet je pre nás všetkých zlý," napísal.
Výskumníci skúmali osem ukazovateľov životnej pohody, vrátane životnej spokojnosti, každodenných negatívnych a pozitívnych zážitkov a pocitov pohody v komunite. Dáta v 85 percentách prípadov preukázali pozitívne a štatisticky významné súvislosti medzi pripojením na internet a životnou pohodou.
Výskumníci uznali, že štúdia má svoje limity, najmä nie je schopná preukázať príčinu a dôsledok. Autori napríklad nemohli úplne vylúčiť možnosť, že za tým, že sa ľudia cítia lepšie, stojí zvýšenie príjmov, ktoré bolo tiež spojené s lepším prístupom k internetu.
Predchádzajúca práca OII, ktorú rovnako viedol Pribylski, zistila, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by globálne rozšírenie Facebooku bolo spojené s rozsiahlym psychickým poškodením. Rovnako ako skorší výskum profesora Přibylského je aj táto práca, vykonaná so spoluautorom profesorom Mattim Vuorrom, založená na informáciách z Gallupovho ústavu.
