V Nemecku sa v pondelok začne prvá časť jedného z najočakávanejších procesov roka, a to súd s členmi extrémistickej skupiny Ríšski občania (Reichsbürger), ktorí čelia obvineniam z prípravy štátneho prevratu.
Za hlavu sprisahania je považovaný člen nemeckého šľachtického rodu, 72-ročný Heinrich XIII. Prinz Reuss, ktorý sa po prevzatí moci chcel stať regentom. Rozpletenie celej kauzy súdom nejaký čas potrvá, rozsudky možno preto očakávať až v nadchádzajúcom roku.
Proces, ktorý denník Bild označuje za jeden z najväčších s teroristami v histórii spolkovej republiky, je rozdelený do niekoľkých vetiev. Súd v Stuttgarte sa od pondelka bude venovať vojenskému krídlo spiklencov, na konci mája vo Frankfurte nad Mohanom začne proces s lídrami a v júni v Mníchove sa súd zameria na radových členov.
Verejnosť sa o prípravách prevratu dozvedela v decembri 2022, keď nemecká polícia po celej krajine podnikla rozsiahle razie. Niekoľko ľudí zadržali tiež policajti v Rakúsku a Taliansku. Skupinu, ktorú tvorí 27 obvinených, kriminalisti sledovali už najmenej rok.
Spiklenci podľa vyšetrovateľov vytvorili akúsi ústrednú radu, ktorá chcela v Nemecku vládnuť a ktorá mala podobne ako bežná vláda svoje rezorty - od spravodlivosti cez zahraničné veci po zdravotníctvo. Skupina počítala s tým, že na prevzatie moci sa bude musieť uchýliť aj k násiliu a že prevrat si vyžiada obete. Dôležitú úlohu v tejto veci dostalo vojenské krídlo, ktoré pripravovalo celonemeckú vojensky organizovanú sieť na úrovni okresov a regiónov.
Pučisti mali k dispozícii finančný rozpočet vo výške asi 500-tisíc eur a niekoľko stoviek strelných zbraní vrátane zhruba 150-tisíc kusov munície. Na svoju stranu sa snažili získať policajtov a vojakov. Jedným z lídrov zoskupenia sa tak stal niekdajší dôstojník a výsadkár Rüdiger von Pescatore, ktorého prokuratúra označila za dvojku sprisahania.
Rüdiger von Pescatore a tiež Heinrich XIII. Prinz Reuss ako lídrovi predstúpi 21. mája pred frankfurtský súd, ktorý prelíčenie naplánoval zatiaľ do polovice januára 2025.
Medzi vedenie skupiny patrila aj niekdajšia poslankyňa Spolkového snemu za pravicovo populistickú Alternatívu pre Nemecko (AfD) a sudkyňa Birgit Malsacková-Winkemannová, ktorá mala v rámci spomínanej rady na starosti rezort spravodlivosti.
Prevrat podľa prokuratúry spiklenci plánovali vyvolať ozbrojeným vpádom do Spolkového snemu, kde chceli zadržať poslancov. Vypracovali tiež zoznam nepriateľov, a to nielen na spolkovej a krajinskej úrovni, ale aj na okresnej a obecnej. Na týchto "zradcov" by čakala poprava.
Všetci obvinení, ktorí sa označovali za Vlasteneckú úniu (Patriotische Union), spájali odpor k súčasnému demokratickému zriadeniu, zastávali tiež rôzne spiklenecké teórie. Ako k zastrešujúcej ideológii sa hlásili k radikálnej skupine Ríšskych občanov, ktorá neuznáva existenciu spolkovej republiky a trvá na pokračovaní Nemeckej ríše na základe ústavy z roku 1871. K hnutiu sa podľa kontrarozviedky hlási v 84-miliónovom Nemecku asi 21-tisíc ľudí.
