Často prirovnávam Európsku úniu ku kartelu - kartelu, ktorý tvoria vlády zamestnané nekonečným konšpirovaním proti vlastným voličom a parlamentom. Túto analýzu teraz dramaticky potvrdila Lisabonská zmluva, ktorá nahrádza nefunkčnú „ústavu", odmietnutú ešte v roku 2005 francúzskym aj holandským referendom.
Hoci sa dnes veľká časť euroskeptických výpadov sústreďuje na predimenzovanú moc nevolenej Európskej komisie - ktorá naozaj generuje priveľa zákonov a má inštitucionálny záujem na znásobovaní vlastnej moci - mnohí euroskeptici akoby nevideli, že sama európska integrácia zásadným spôsobom posilňuje moc národných vlád nad vlastnými národnými parlamentmi. Keďže zákony v Európskej únii produkuje Rada ministrov, teda komisia dvadsiatich siedmich ministrov, čo majú na starosti oblasť, o ktorej sa hlasuje, európska integrácia v zásade znamená, že vládam sa do rúk dostávajú obsiahle zákonodarné právomoci.
