Od roku 2012 klesla globálna sloboda prejavu o desatinu. Novinári čelia rekordnému tlaku
Právo hovoriť slobodne, vyhľadávať informácie a kritizovať mocných slabne. Podľa správy UNESCO „World Trends in Freedom of Expression and Media Development", ktorá mapuje vývoj od januára 2022 do novembra 2025, klesol globálny index slobody prejavu od roku 2012 o desať percent.
Správa zároveň zaznamenáva nárast autocenzúry medzi novinármi a nárast kontroly vlád a mocenských skupín nad printovými, televíznymi, rozhlasovými aj digitálnymi médiami o 48 percent.
Fyzické útoky a digitálna neviditeľnosť
Správa dokumentuje, že medzi januárom 2022 a septembrom 2025 bolo zabitých 310 novinárov, z toho 24 žien. Z tohto počtu prišlo o život 162 reportérov priamo v konfliktných zónach. Rok 2025 bol pritom najtragickejší od roku 2018: zahynulo 91 novinárov, čo je najvyšší ročný počet obetí za posledných sedem rokov.
Fyzické násilie je však len jedna vrstva ohrozenia. Správa upozorňuje, že digitálne sledovanie a zneužívanie technológií sa stávajú rovnako účinným nástrojom umlčania – bez jediného fyzického útoku. Obzvlášť exponovaní sú novinári sledujúci environmentálne témy: podľa správy 70 percent z nich uviedlo, že boli napadnutí práve v súvislosti so svojou prácou.
Dezinformácie a zajatie médií
Správa UNESCO sa venuje aj širšiemu kontextu, v ktorom sloboda prejavu upadá. Štátom riadené dezinformačné kampane cielene podrývajú dôveru verejnosti v nezávislé médiá.
Keď vládne elity alebo im blízke záujmové skupiny ovládnu kľúčové mediálne domy, transparentnosť sa vytrácajú a inštitúcie prestávajú niesť zodpovednosť voči občanom. Tento jav správa opisuje ako systematické posilňovanie kontroly nad médiami.
Správa zároveň zaznamenáva, že úpadok sa neobmedzuje len na žurnalistiku: akademická a umelecká sloboda klesá takisto, v sledovanom období predstavuje celkový pokles o 37 percent.