Vreckové dostáva 8 z 10 žiakov, polovica však nepravidelne, ukazuje prieskum
Väčšina detí základných škôl dostáva vreckové, jeho nepravidelnosť im však bráni v budovaní stabilných finančných návykov. Najčastejšie ide o sumu od jedenásť do 50 eur, pričom väčšinou má hotovostnú formu.
Vyplýva to z dát prieskumu, ktorý bol súčasťou Ekonomickej olympiády realizovanej inštitútom INESS a investičnou platformou Finax medzi viac ako osemtisíc žiakmi druhého stupňa základných škôl v novembri minulého roka.
Prieskum ukázal, že vreckovým disponuje 82 percent opýtaných žiakov, avšak až polovica z nich ho dostáva nepravidelne.
„Práve pravidelnosť je pritom kľúčovým pilierom finančného vzdelávania - učí deti pracovať s fixným rozpočtom, plánovať výdavky a zodpovedne hospodáriť so zverenými prostriedkami,“ vysvetlila šéfka PR vo Finaxe Linda Gáliková.
Absencia systému pri vreckovom sa podľa nej priamo podpisuje pod slabé sporiteľské návyky mládeže. Iba 27 percent žiakov sporí pravidelne, zatiaľ čo až 63 percent si odkladá peniaze len príležitostne, napríklad pri sviatkoch alebo ako dar.
Pritom práve v školskom veku je ideálna príležitosť na vybudovanie návyku, ktorý si deti neskôr prenášajú do dospelosti, konštatovala Gáliková.
„Z pohľadu finančného správania je pravidelné vreckové pre dieťa ekvivalentom výplaty v dospelosti. Práve opakujúci sa a predvídateľný príjem vytvára rámec, v ktorom sa učí alokovať zdroje medzi spotrebu a úspory. Ak tento mechanizmus chýba, absentuje aj základný tréning finančného rozhodovania, ktorý je kľúčový pre budúce hospodárenie s vlastnými príjmami,“ zdôraznila.
Takmer polovica žiakov (45 percent) disponuje podľa prieskumu mesačným vreckovým v rozmedzí 11 až 50 eur. Druhou najpočetnejšou skupinou sú deti, ktoré dostávajú do 10 eur. Vyššie sumy sú v tejto vekovej kategórii skôr výnimkou. Vreckové od 50 do 100 eur uviedlo sedem percent opýtaných a sumu nad 100 eur dostávajú menej ako dve percentá žiakov.
Takmer každý piaty žiak nedostáva od rodičov žiadne vreckové. Prieskum tiež ukázal, že medzi žiakmi základných škôl vedie hotovosť. Takmer polovica z nich platí výlučne v tejto forme a približne štvrtina ju využíva čiastočne.
Naopak, výhradne digitálne formy platenia ako karta, mobil alebo hodinky využíva len päť percent žiakov. Podľa Gálikovej je tento trend pre mladšie deti prirodzený aj prospešný.
„Fyzická prítomnosť bankoviek a mincí pomáha menším žiakom lepšie pochopiť hodnotu peňazí a ich ubúdanie pri platení. Odporúčaným postupom je preto začať s hotovosťou a na bezhotovostné platby prechádzať postupne, ruka v ruke s rastúcim vekom a nadobudnutými skúsenosťami dieťaťa,“ doplnila.