Trump zvažuje koniec vojny aj bez znovuotvoreného Hormuzského prielivu
Niektoré štáty Perzského zálivu vedené Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi naliehajú na amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby pokračoval vo vojne proti Iránu, pretože režim v Teheráne podľa nich nebol zatiaľ dostatočne oslabený.
S odvolaním sa na činiteľov z USA, Izraela a krajín Zálivu to píše agentúra AP. Podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) je však Trump ochotný ukončiť vojenské operácie proti Iránu, aj keď nebude otvorený Hormuzský prieliv.
Dohoda o ukončení vojny
Vojenská misia zameraná na znovuotvorenie prielivu, ktorý je hlavnou námornou trasou pre prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu, by predĺžila konflikt na dlhšie obdobie, než bol pôvodný časový rámec Washingtonu, teda štyri až šesť týždňov.
Trump preto rozhodol, že USA po dosiahnutí hlavných vojnových cieľov, teda oslabení iránskych námorných a balistických kapacít, utlmí vojenské operácie a ohľadom odblokovania prielivu budú na Teherán vyvíjať diplomatický nátlak.
Ak Irán neumožní voľnú plavbu prielivom, chce Trumpova administratíva prinútiť európske krajiny a štáty Perzského zálivu, aby sa iniciatívy chopili ony, píše WSJ s odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov.
V pondelok pritom Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že ak nebude čoskoro dosiahnutá dohoda o ukončení vojny a otvorení Hormuzského prielivu, USA úplne zničia iránske elektrárne, ropné vrty, ostrov Charg a možno aj odsoľovacie zariadenia.
Iránsky režim kombináciou viacerých útokov a opakovaného varovania plavidlám, že o bezpečnom preplavení Hormuzským prielivom rozhodujú jeho ozbrojené zložky, pohyb obchodných lodí a tankerov na tejto vodnej ceste výrazne obmedzil.
Na začiatku terajšieho konfliktu dávali krajiny Zálivu najavo nespokojnosť s tým, že USA nevzali do úvahy ich varovanie, že útoky proti Iránu narušia stabilitu celého regiónu. Teraz sa však snaží Biely dom presvedčiť, že súčasná situácia je jedinečnou príležitosťou ochromiť režim v Teheráne raz a navždy. Ich úsilie zosilňuje v čase, keď sa Trump k pokračovaniu vojny či jej koncu vyjadruje protichodne.
Krajiny sú nejednotné
Krajiny Zálivu však nie sú názorovo jednotné. Spojené arabské emiráty (SAE) neverejne žiadajú americkú inváziu do Iránu.
Kuvajt a Bahrajn sa tiež prikláňajú k pozemnej operácii na území Iránu. SAE od začiatku vojny čelili viac ako 2300 iránskym útokom dronmi a balistickými strelami a sú rozhorčené tým, že útoky narúšajú ich obraz ako bezpečného a bohatého centra medzinárodného obchodu a turizmu.
"Iránsky režim, ktorý odpaľuje balistické strely na obytné budovy, berie si globálny obchod ako rukojemníkov a podporuje ozbrojené skupiny, nemôže byť naďalej súčasťou regionálneho usporiadania," napísala v pondelok námestníčka emirátského ministerstva zahraničia Núra Kaabíová v denníku The National.
Saudská Arábia dlhodobo uprednostňuje politické riešenie konfliktu a je si vedomá toho, že čím dlhšie vojna potrvá, tým viac príležitostí Irán bude mať útočiť na jej ropnú infraštruktúru.
Rijád však žiada, aby bol koniec vojny podmienený "neutralizáciou iránskeho jadrového programu", zničením jeho balistického programu, ukončením podpory proiránskych ozbrojených skupín v regióne a zamedzením budúceho uzavretia Hormuzského prielivu Iránom.
Katar a Omán, ktoré dlhé roky hrali dôležité úlohy sprostredkovateľov medzi Iránom a Západom, preferujú diplomatické riešenie konfliktu.
Spojené štáty a Izrael začali 28. februára údery proti Iránu, ktoré zažehli regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvete začali drony, balistickými strelami a raketami útočiť nielen na Izrael a na americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách.
Dubajské úrady uviedli, že v južnej časti mesta dnes dopadli úlomky zneškodnenej iránskej strely a ľahko zranili štyroch ľudí. V Saudskej Arábii trosky zostreleného iránskeho dronu zranili dve osoby v blízkosti Rijádu, píše agentúra AFP.