Slovinská prezidentka vyzvala strany na urýchlené začatie rokovaní o vláde
Slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová v pondelok vyzvala politické strany, ktorým sa vo voľbách podarilo dostať do parlamentu, aby čo najskôr začali rokovania o sformovaní novej vlády. Jej vyjadrenia prišli po tom, ako sa nedeľňajšie hlasovanie skončilo patovou situáciou bez jasného víťaza, informuje agentúra STA.
Vo voľbách zvíťazilo vládnuce stredoľavicové liberálne Hnutie Sloboda (GS) premiéra Roberta Goloba so ziskom 29 mandátov v 90-člennom parlamente. Tesne za ním je pravicová Slovinská demokratická strana (SDS) expremiéra Janeza Janšu, ktorá bude mať 28 poslancov. GS pritom so svojimi súčasnými ľavicovými koaličnými partnermi stratilo v zákonodarnom zbore väčšinu.
Výsledok tiež znamená, že žiadna z hlavných strán nezískala jednoznačnú podporu a budúca vláda bude závisieť od menších zoskupení. Zatiaľ nie je jasné ani to, akú podobu by mohli mať potenciálne budúce koalície.
„Naliehavo ich žiadam, aby si čo najskôr sadli k rokovaciemu stolu,“ uviedla prezidentka v príspevku na sieti X. Zároveň zablahoželala „relatívnemu víťazovi“ volieb, vládnucej strane GS, ktorá je proeurópsky orientovaná a mala náskok menej než jedno percento, píše STA.
Voľby boli vnímané ako kľúčový test, či si Slovinsko zachová svoj liberálny kurz, alebo sa prikloní smerom k pravici, konštatuje slovinská agentúra, podľa ktorej výsledok volieb je odrazom hlbokých rozdielov medzi voličmi, ktorých je v krajine 1,7 milióna.
Golobova vláda je silným liberálnym hlasom v Únii, kým líder SDS Janez Janša je politikom populistického štýlu a blízkym spojencom maďarského premiéra Viktora Orbána, pričom jeho návrat k moci by bol posilou pre pravicové bloky v Európe, píše STA.
Golob vyjadril dôveru v to, že ďalšiu vládu v krajine vytvorí jeho strana, aj keď uznal, že sú pred ňou „ťažké rokovania“.
Janša, obdivovateľ amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa vyjadril, že jeho strana by nechcela vytvoriť slabú koaličnú vládu. „Rovnováha politických síl... založená na tom, čo vidíme teraz, neposkytne veľa stability,“ podotkol.
Slovinsko sa po rozpade bývalej Juhoslávie v roku 1991 pravidelne názorovo striedavo prikláňalo k pravicovým a ľavicovým koalíciám strán. Krajina s dvoma miliónmi obyvateľov sa členom NATO a EÚ stala v roku 2004.