Konflikt v Perzskom zálive neovplyvnil len ceny ropy a akcií. Zlato nečakane zlacnelo

Geopolitické napätie na Blízkom východe opäť raz ukazuje, ako úzko je svetová ekonomika závislá na stabilite jedného konkrétneho regiónu.

Kľúčovým neuralgickým bodom sa stal Hormuzský prieliv, jedna z najdôležitejších energetických tepien sveta. Eskalácia konfliktu medzi Iránom a americko-izraelskou koalíciou mala vplyv nielen na bezpečnostnú situáciu, ale okamžite otriasla aj komoditnými a finančnými trhmi a pri dlhšom trvaní má potenciál zredukovať ekonomický rast viacerých regiónov sveta na čele v Európou a Áziou.

Ceny palív v ohrození

Blízky východ sa opäť dostal do centra pozornosti, keď napätie medzi USA, Izraelom a Iránom vyeskalovalo a od konca februára viedlo k sérii útokov.

Okrem početných útokov Iránu na ropné a plynárenské zariadenia naprieč Perzským zálivom sa krajina rozhodla o úplnú kontrolu strategického Hormuzského prielivu. Ide o dôležitý energetický uzol, ktorým sa prepravuje asi 31 percent globálnych dodávok ropy a 20 percent dodávok skvapalneného zemného plynu.

V dôsledku zvýšeného rizika útokov stojí v prístavoch podľa firmy Clarkson Research asi 3 700 lodí, čo vedie k omeškaniam a zníženiu dodávok. Prvou reakciou bola volatilita na trhu s ropou a plynom.

Futures na ropu WTI sa od začiatku konfliktu medzi USA a Iránom na konci februára 2026 citeľne zvýšili. Z úrovne približne 67 dolárov za barel na posledný februárový obchodný deň vystúpili počas 9. marca až na približne 119,5 dolára za barel, pričom dnes sa obchodujú okolo 96 dolárov za barel.

Veľmi podobný vývoj zaznamenali aj ceny futures kontraktov na ropu Brent, ktoré sa z približne 72,5 dolára za barel na konci februára vyšvihli takisto až na denné maximum okolo 119,5 dolára za barel a aktuálne sa pohybujú tesne nad 100 dolárov za barel.

Cena zemného plynu v USA od konca februára vzrástla z približne 2,86 dolára za MMBtu až na maximum 3,49 dolára za MMBtu dňa 9. marca následne časť ziskov odovzdala a dnes sa obchoduje okolo 3,24 dolára za MMBtu. (1 MMBtu (milión britských tepelných jednotiek) sa rovná približne 293 kWh, čiže v prepočte je cena amerického plynu 10 EUR/MWh).

Výrazný skok zaznamenali aj holandské kontrakty na plyn TTF, ktorých cena sa z približne 32 EUR za MWh na konci februára vyšvihla počas marca až na denné maximum 63,75 EUR za MWh, pričom aktuálne sa pohybuje okolo 51,25 EUR za MWh

Nelichotivé očakávania

Podľa expertov existuje viacero analýz a odhadov kam ceny ropy môžu rásť. Tie sa pohybujú medzi 80 až viac ako 100 dolárov za barel v závislosti od dĺžky trvania konfliktu.

Dlhotrvajúci konflikt a zvyšujúce sa ceny palív by mohli v konečnom dôsledku ovplyvniť dodávateľské reťazce, zvýšenie cien pre bežných ľudí a spomalenie ekonomiky. Podľa výpočtov analytikov by dlhodobo trvajúci 10-dolárový rast ceny ropy spôsobil nárast inflácie o 0,4 percenta.

Nečakaný pohyb žltého kovu

Ako to tradične býva, v časoch konfliktov a neistoty sa investori obracajú na bezpečné prístavy akými sú kovy. Aktuálna situácia nám však ukázala, aké sú trhy nestále, keď zlato aj striebro klesli.

Začiatok marca sa v oboch prípadoch niesol v znamení rastu, no k 4. marcu klesli k úrovniam približne 5 120 dolárov v prípade zlata a 82 dolárov za uncu striebra.

Podľa analytikov stojí za týmto vývojom hlavne posilňujúci dolár a fakt, že trh sa skôr zameriava na ekonomické dôsledky ako rast inflácie a riziko spojené s pozastavením znižovania úrokových sadzieb. To však neznamená, že sa situácia nemôže zmeniť a v prípade pokračujúcej eskalácie by vývoj cien nabral iný smer.

Napäté akciové trhy

Pohybmi smerom nadol reagoval aj globálny akciový trh. V Amerike klesli hlavné akciové indexy začiatkom marca o približne jedno percento, zatiaľ čo v Európe išlo o dve percentá, pričom straty rozšírili niektoré indexy na viac ako tri percentá. V Ázii najväčší prepad zaznamenal juhokórejský Kospi s viac ako 12 percent.

Následne sa väčšine podarilo straty čiastočne znížiť. Zasiahnuté boli aj akcie zo sektoru leteckého priemyslu, spotrebných služieb a cestovného ruchu. Uzavretie vzdušného priestoru nad väčšinou Perzského zálivu, najmä vychytených destinácií ako Dubaj a Tel Aviv, viedlo k zrušeniu tisícky letov, pričom podľa leteckej spoločnosti Cirium išlo o asi 11-tisíc letov.

Z dlhodobého hľadiska má situácia dopad aj na luxusný tovar, keďže podľa Morgan Stanley tvorí Blízky východ až šesť percent z celosvetových predajov.

Napríklad v Spojených arabských emirátoch, hlavne v Dubaji, veľká časť príjmov pochádza práve z tohto segmentu. Na druhú stranu sú víťazmi akcie energetických a obranných spoločností, ktoré rastú vďaka vyšším cenám palív a potrebe zvýšenej bezpečnosti.

Najviac ohrozenou je Ázia

Je zjavné, že vplyv konfliktu je nerovnomerný a niektoré segmenty, dokonca krajiny sú vystavené väčšiemu riziku. Ázijské krajiny ako Čína, Japonsko a Južná Kórea sú výrazne zraniteľné, pretože ich energetická bezpečnosť je závislá od dovozu ropy a plynu, ktorý prechádza cez prieliv.

Všetky tri krajiny dovážajú z blízkovýchodných krajín viac ako 70 percent svojich zásob a veľká časť prechádza týmto geografickým bodom. Podľa analytikov Kpler sú najviac zasiahnutými štáty Južnej Ázie, keďže 99 percent plynu dováža Pakistan z Emirátov, 72 percent dováža Bangladéš a viac ako polovicu svojich zásob odtiaľto importuje India.

Pod tlakom sú aj európske ekonomiky, ktoré sa snažia diverzifikovať dodávateľské reťazce mimo ruské suroviny. Ani Spojené štáty – aj keď sú menej závislé na rope zo zasiahnutého regiónu – nie sú imúnne. Vyššie ceny benzínu a palív spotrebiteľom znižujú príjem, čo ovplyvňuje ich správanie a výdavky.

Komentár analytičky InvestaGo Diany Fatikovej.