Politický geograf v tom má jasno: Slobodný a demokratický Irán by sme v plánoch USA a Izraela hľadali ťažko
Intenzita a zameranie útokov na Irán naznačujú, že Spojeným štátom a Izraelu ide skôr o destabilizáciu krajiny a urýchlenie vnútornej zmeny režimu ako len o jadrový program. Navyše, o predstave USA a Izraela o budúcnosti Iránu vieme len málo, no slobodný a demokratický Irán by sme v nej hľadali len ťažko. V súvislosti s prebiehajúcim vojnovým konfliktom na Blízkom východe to v rozhovore pre TASR povedal politický geograf Robert Antl.
„Konflikt prerástol do otvorenej vojny a v podstate každým dňom sa prekračujú nové hranice. Na začiatku útoky a odvety smerovali najmä na vojenské kapacity protivníka, dnes sú terčom aj ropná a plynárenská infraštruktúra či strategické civilné zariadenia,“ tvrdí Antl.
Americký prezident Donald Trump a izraelskí predstavitelia potrebu vojensky zasiahnuť proti Iránu odôvodňovali bezprostrednými hrozbami pre regionálnu a globálnu bezpečnosť, pričom hlavným argumentom bola údajná snaha Iránu získať jadrové zbrane. Odborník však pripomenul, že Washington a Teherán boli pred útokmi v pokročilom štádiu rokovaní o iránskom jadrovom programe, pričom Teherán bol pripravený výmenou za zmiernenie sankcií urobiť značné ústupky. Navyše, hrozbu pre USA a Európu zo strany Iránu bezprostredne pred vypuknutím konfliktu podľa neho nepotvrdzovali ani informácie amerických spravodajských služieb.
Jadrový program
Aj keď jadrový program Iránu v posledných rokoch významne pokročil z hľadiska ľudských kapacít aj technologickej infraštruktúry a pred vojnou dokázateľne disponoval niekoľkými stovkami kilogramov uránu obohateného na 60 percent, cesta k jadrovej zbrani je od tejto méty podľa experta ešte pomerne dlhá. „Navyše, nevieme aké škody na jadrovom programe spôsobili Iránu aktuálne vlny bombardovania,“ poznamenal Antl. Samotný Irán podľa neho dlhodobo odmietal iné ako civilné využívanie svojho jadrového programu, je však otázne, či si túto pozíciu zachová aj po súčasnej vojne.
Odborník tiež vysvetlil, že v Iráne súbežne s bombardovaním prebieha na politickej scéne súboj jednotlivých frakcií režimu o moc a budúcu podobu štátu. Napriek tvrdým vojenským úderom sa podľa neho zatiaľ neukazuje, že by bol mocenský aparát zásadnejšie oslabený, pričom rozhodujúce páky naďalej držia bezpečnostné zložky a Revolučné gardy. S týmto prostredím je dlhodobo úzko spojený aj novozvolený najvyšší vodca Iránu Modžtabá Chameneí, dodáva Antl.
Súčasne sa podľa viacerých indícií stále intenzívnejšie prejavuje efekt zhromažďovania sa okolo vlajky, keď vonkajšia hrozba dočasne znižuje ochotu časti spoločnosti otvorene vystupovať proti vedeniu krajiny. Režim však dal zároveň pomerne jasne najavo pripravenosť rázne zasiahnuť proti akýmkoľvek protestným aktivitám, poznamenáva.
Antl si zároveň myslí, že za predpokladu prežitia súčasnej existenčnej hrozby pre režim nečaká novozvoleného najvyššieho vodcu ľahká úloha. Irán čelí popri vojne vážnym ekonomickým, environmentálnym a spoločenským problémom, pričom existujúci politický systém bude musieť prejsť zásadnou zmenou. „Či smerom k voľnejším pomerom, alebo k tvrdšej vojenskej diktatúre pod vedením Revolučných gárd, dnes nevieme,“ uviedol. Samotná voľba syna zosnulého vodcu Alího Chameneího však podľa neho pomerne veľa naznačuje.
Závisieť bude od Washingtonu
Už najbližšie týždne podľa Antla ukážu, či zostane súčasný režim naďalej jednotný a schopný reagovať na pokračujúce americké a izraelské útoky, ako aj na rastúce napätie vnútri spoločnosti a rozpory v rámci systému. „Veľa bude zároveň závisieť od rozhodnutí vo Washingtone - najmä od toho, ako dlho bude americká administratíva ochotná pokračovať vo vojenskej kampani a znášať jej politické aj ekonomické náklady. Nesmieme tiež zabúdať na pozíciu a záujmy Izraela, ktorý má na prezidenta Trumpa značný vplyv. Cieľom Izraela je Irán destabilizovať a jeho režim zásadne oslabiť tak, aby obmedzil jeho schopnosti strategicky ovplyvňovať dianie v regióne,“ uviedol.
Antl považuje za nepravdepodobné, že by v Európe došlo k priamemu vojenskému konfliktu v dôsledku prebiehajúcej vojny na Blízkom východe. Európa by sa ale podľa neho mala sústrediť najmä na nepriame riziká vojny, ako je dlhodobé obmedzenie produkcie ropy a plynu, ktoré povedie k ich výraznému zdraženiu. To sa ďalej premietne do cien energií, potravín, celkovo inflácie a v konečnom dôsledku aj do výkonu európskych ekonomík. Poukázal tiež na dosah na existujúce obchodné, dodávateľské aj dopravné reťazce.
„Zásadný je aj vplyv vojny na bezpečnosť Európy. Súčasná situácia totiž komplikuje obranu Ukrajiny, keďže časť kapacít, ktoré by jej mohli pomôcť, bola presunutá na Blízky východ a bude ich ťažké nahradiť. Rusku zároveň hrá do karát rast cien ropy a plynu, ako aj možné oslabenie sankčných mechanizmov na ich vývoz zo strany USA. Už teraz vyrába zbrane a muníciu do zásoby, čo spolu so zlepšením jeho finančnej situácie predstavuje významné zvýšenie bezpečnostného rizika pre Európy,“ uviedol s tým, že Moskva má podľa neho záujem presmerovať pozornosť európskej verejnosti z Ukrajiny na dianie na Blízkom východe.
Pokiaľ by sa však dramaticky zhoršila vnútropolitická situácia v Iráne, napríklad v podobe vypuknutia občianskej vojny, Európe môže podľa Antla hroziť nová utečenecká vlna. „Európa sa dnes nachádza pred komplexnou výzvou, na ktorú zatiaľ nemá ani jednotnú odpoveď, ani dostatok času - a v podstate ani ochotu na prípravu,“ uzavrel.