Čínska armáda nečakane zastavila lety okolo Taiwanu. Analytici nevedia prečo

Po celé roky čínska armáda nechávala prelietať svoje vojenské lietadlá prakticky denne v blízkosti Taiwanu. Na konci februára s tým ale na takmer dva týždne prakticky prestala a analytici netušia prečo, napísal spravodajský server The New York Times (NYT).

Stanica CNN potom na svojom webe napísala, že nepochopiteľnú pauzu, ktorá sa začala 27. februára, narušili len v nedeľu dva a dnes pätica lietadiel čínskej armády, ktoré prelietali Taiwanským prielivom.

Taiwanská armáda si za posledné roky zvykla, že k jej každodenným úlohám patria sledovať čínske vojenské lietadlá prelietajúce okolo ostrova. Niektoré dni ich bola len hŕstka. Iné oveľa viac. Ale boli tam neustále prítomné, dodal server CNN.

"Je to výrazná zmena proti zavedenému správaniu," povedal denníku The New York Times zakladateľ webu PLATracker Ben Lewis. Web zbiera údaje od taiwanského ministerstva obrany.

"Táto medzera v aktivite je najdlhšia, akú sme zaznamenali od roku 2021," dodal Lewis. V tom roku nastalo trojtýždňové obdobie, kedy bolo zaznamenaných iba päť letov, a časť tejto doby sa zhodovala s tropickou búrkou v blízkosti Taiwanu. Tentoraz bolo počasie stabilné.

Prakticky úplné zastavenie preletov v posledných dvoch týždňoch bolo o to výraznejšie, že v uplynulých rokoch Čína akcie svojich vojenských lietadiel v blízkosti Taiwanu neustále zosilňovala. Vlani Taiwan zaznamenal priemerne asi desať čínskych vojenských letov denne a v niektorých dňoch tento počet stúpal do rádu niekoľkých desiatok, dodal NYT.

Náhla pauza zmietla analytikov, ktorí prišli s množstvom možných vysvetlení. Jednou z teórií je, že sa Peking snaží zabrániť eskalácii napätia pred stretnutím čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré je naplánované na koniec tohto mesiaca. Očakáva sa, že medzi zásadné témy bude patriť obchod, technológie a Taiwan, píše CNN.

Iní experti poukazujú na vojnu s Iránom a jej potenciálny vplyv na globálne energetické trhy, aj keď je podľa nich táto súvislosť menej pravdepodobná. Odborníci, ktorých oslovili NYT a CNN, väčšinou odmietajú špekulácie, že Peking zámerne znižuje napätie ako predohru k vojenskej akcii.

Čínske ministerstvo obrany zníženie počtu vojenských letov okolo Taiwanu nijako nekomentovalo. Taiwanský minister obrany Wellington Koo uviedol, že by nebolo múdre vyvodzovať z tohto pokoja nejaké závery a poukázal na skutočnosť, že aktivita čínskeho vojenského námorníctva okolo Taiwanu po celý tento čas pokračovala.

Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za vzbúreneckú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia, s ktorým sa znovu spojí, aj keby to malo byť podľa jej slov silou. Na ostrov vyvíja vojenský tlak tým, že do jeho blízkosti pravidelne vysiela vojnové lode aj lietadlá.

Podľa oficiálnej politiky jednej Číny, ktorú Peking uplatňuje, na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a organizuje vlastné voľby. Drvivá väčšina krajín ho ale ako samostatný štát neuznáva, aj keď mnoho krajín s ním udržiava čulé obchodné vzťahy.